Stephen Wozniak, ktorému priatelia a tisíce jeho priaznivcov nepovedia inak ako Woz, sa narodil 11. augusta 1950. Do tajov rezistorov, diód a ďalších elektronických súčiastok ho zasväcoval jeho otec Jerry, ktorý pracoval ako inžinier v spoločnosti Lockheed a vzbudil v ňom záujem o základy fyziky, elektrotechniky a matematiky, čo viedlo až k tomu, že vo svojich jedenástich rokoch zostrojil amatérske rádio a v trinástich, keď navštevoval strednú školu, bol zvolený za prezidenta tamojšieho elektro spolku a získal svoju prvú cenu za tranzistorovú kalkulačku. Ten istý rok už pracoval na svojom prvom počítači, ktorý bol schopný s človekom hrať piškvorky, čo bol tiež nástroj na to, aby povedomie o ňom ľahko rozšíril medzi spolužiakmi a neskôr sa všetko rozkríklo po celej Amerike.
|
Stephen Gary "Woz" Wozniak |
Tento geniálny architekt bol už od študentských čias známy svojím zmyslom pre humor a vymýšľaním najrôznejších žartíkov. Od drobných, medzi ktoré patrila televízna rušička, sa časom dostal k masovejším akciám, ako bola pamätná mystifikácia počítačového sveta distribúciou tisícok letákov propagujúcich nový počítač Zaltair. Pritom Zaltair v skutočnosti vôbec neexistoval, to iba Steve vytvoril paródiu na počítač Altair v čase vzniku mikroprocesora Z80, keď sa Z-názvy dostali do módy.
Osudové stretnutie
Po tom, čo ho vyhodili z univerzity v Colorade, spoločne so svojím susedom Billom Fernandezom začal stavať osobné počítače v Billovej garáži. Netrvalo dlho a Bill mu predstavil vizionára Steva Jobsa. Tento ctižiadostivý samotár túžil po zmene počítačového sveta, po úspechu a hlavne po tom, aby uchvátil svet. Mal jednu neskutočnú výhodu, na všetko sa pozeral inak ako Woz. Jobs síce nebol žiadny extra staviteľ počítačov alebo najlepší programátor na svete, všetko však prekonal svojou víziou, iným pohľadom na veci a hlavne chcel veci komercializovať.
Následne začali obaja Stevovia v roku 1971 zarábať na prvom spoločnom projekte, v podstate išlo iba o pekne zabalený vynález hackera Johna Drapera alias kapitána Cruncha, ktorý prišiel na to, že píšťalka priložená k baleniu Corn Flakes vytvárala rovnaký tón, aký dával telefónu impulz o vhodení mince, mohli ste teda volať zadarmo. Woz dokázal všetko vytvoriť elektronicky, bez toho aby ste museli na niečo pískať, a Steve to zabalil do modrej škatule a vďaka kontaktom a kamarátom mali množstvo záujemcov, neváhajúcich zaplatiť 150 dolárov za kus Blue Boxu, ako sa ich prvý predávaný produkt volal.
V roku 1975 začal Woz navštevovať Homebrow Computer Club, kde prvýkrát mohol pracovať s Altairom 8800. Možnosti tohto stroja ho fascinovali, a pretože si nemohol dovoliť kúpiť si vlastný, pokúsil sa skonštruovať doma niečo podobné. Jobs, ktorý jeho úsilie sledoval, prvýkrát preukázal svoj obdivuhodný cit pre budúce trendy a prišiel s návrhom, že by mohli vytvoriť firmu na výrobu malých domácich počítačov. Ak Jobs svoj návrh zo začiatku nebral príliš vážne, Woz bol ešte oveľa skeptickejší. Aj napriek tomu sa nakoniec rozhodli, že nebudú ďalej váhať a skúsia svoje vízie zrealizovať.
Stvorenie Apple
Tak sa stalo, že dvadsaťšesťročný Wozniak a o päť rokov mladší Steve Jobs založili v roku 1976 spoločnosť Apple Computer. Vstupným kapitálom bolo skromných 1 300 dolárov. Získali ich tak, že Jobs predal svoj ojazdený Volkswagen Van a Wozniak programovateľnú kalkulačku.
Prvý počítač začali skladať v izbe Jobsovej sestry. Prvý veľký krok sa odohral, keď táto dvojica pospájala v malej nenápadnej dielni v Curpetine príslušné súčiastky a zmontovala ich do nie veľmi vzhľadnej drevenej škatule. Súčasťou bol aj jednoduchý operačný systém, ktorý Woz zostrojil na základe Basicu. Výrobok dostal označenie Apple I. Spoločnosť Apple mala prvý hmatateľný výsledok, produkt, ktorý možno považovať za predstupeň ich oslnivého úspechu. Zatiaľ čo
Woz bol technickým mozgom firmy, obchodne nadanému Jobsovi veľmi skoro došlo, že podobne ladení nadšenci z ich okolia berú ich trúfalý výstrelok vážne, a začali predaj. V garáži následne zmontovali päťdesiat Apple jednotiek a každú z nich ponúkali za 666,66 dolára.
Wozniak kvôli tomu opustil miesto inžiniera vo firme Hawlett-Packard. „Nechcel som meniť svet, ale robiť dobré počítače,“ povedal neskôr.
Firma sa dočkala obchodného úspechu až zavedením počítača Apple II, ktorý ich katapultoval do veľkého biznisu.
Geniálny konštruktér
Konštruktérom dvojky bol rovnako ako pri jednotke Wozniak, ktorý si uvedomil, čo používateľ malého domáceho počítača žiada. Apple II bol prvý skutočný osobný počítač, ktorého koncepcia si veľmi skoro našla množstvo nasledovníkov v modeloch iných výrobcov. Namiesto dreveného krytu mala už dvojka uhladenú plastovú skrinku a farebnú grafiku, čo bol totálny revolučný prvok.
Na konci roku 1980 vstúpila spoločnosť Apple na burzu. Ešte vten istý deň stúpli ich akcie o 320 %. Jobs, majiteľ najväčšieho balíka akcií, zarobil 217 miliónov dolárov. Milionármi sa však nestali len zakladatelia firmy, ale aj štyria zamestnanci, sčasti aj preto, že Woz sa s nimi ochotne o svoj podiel rozdelil.
V roku 1981 Wozniak havaroval so svojím malým lietadlom a vyšetrovanie preukázalo, že sa tak stalo nielen jeho zavinením, ale že na riadenie stroja ani nemal potrebné oprávnenie. Po nehode trpel stratou pamäti, ktorá sa mu len pomaly a niekedy aj za komických okolností vracala.
Napríklad vraj chodil do práce aj cez víkend, zatiaľ čo inokedy si v strede týždňa, naopak, myslel, že je nedeľa. K uzdraveniu vraj prispelo i to, že hral dlhé a hodiny počítačové hry.
Po nehode sa rozhodol z vedenia spoločnosti Apple odísť. Vrátil sa na univerzitu, kde dokončil vysokoškolské štúdium pod cudzím menom a súčasne pracoval ako vývojár v technickom oddelení spoločnosti. Veľkú časť svojej energie a najmä fonačných prostriedkov venoval na usporadúvanie veľkých kalifornských rockových festivalov v rokoch 1982 a 1983.
Wozniakova pozícia v spoločnosti však naďalej slabla na úkor despoticky sa správajúceho Jobsa.
Rozlúčka s jablkom
Wozniak opustil Apple v roku 1985, teda deväť rokov po založení spoločnosti, a jeho životné osudy sa uberali inou cestou. Jediné, čo má so spoločnosťou stále spoločné, sú akcie. Aj keď k jeho ďalším aktivitám patrilo založenie firmy Cloud 9 na výrobu elektronických ovládačov a potom pôsobenie v množstve ďalších spoločností, viac sa realizoval v nekomerčnom sektore, obzvlášť v oblasti školstva.
Dodnes pôsobí ako učiteľ informačnej technológie a štedrý sponzor najrôznejších vzdelávacích programov, zameraných väčšinou na moderné technológie. Wozniak, ktorému americký prezident udelil Národnú medailu za technologický rozvoj, najvyššie ocenenie, ktoré môže americký vedec získať, o sebe hovorí. „Mal som skrátka šťastie. Pôvodne som túžil mať počítať a podarilo sa mi ho zostrojiť. Potom som zatúžil svoje myšlienky viac presadiť, a tak som so Stevom založil Apple....“ V roku 2000 vstúpil Woz do Národnej siene slávy vynálezcov.
V roku 2006 napísal spoločne s Ginou Smithovou knižku iWoz, ktorá má podtitul: „Od počítačového kúzelníka ku kultovej ikone, alebo ako som vynašiel osobný počítač, spoluzaložil Apple a výborne sa pri tom bavil“. Okrem iného v nej možno nájsť aj historku, ako telefonoval v sedemdesiatych rokoch do Vatikánu, predstavil sa ako Henry Kissinger a trval na tom, že prezident Nixon musí hovoriť s pápežom.