Od začiatku rozpadu Juhoslávie uplynie 25. júna už 15 rokov. Bývalé zväzové štáty "veľkej" Juhoslávie sa na tento dátum pozerajú rozdielne. Pre Srbov je začiatkom rozpadu štátu, v ktorom boli dominantným národom, a teda koncom dobrých časov. V Slovinsku a Chorvátsku, ktoré rozklad federácie odštartovali, ho vnímajú ako oslobodenie od belehradskej diktatúry. Cesta k nezávislosti bola ale pre obe krajiny rozdielna. Slovinci ju získali rýchlo, Chorváti za ňu museli zaplatiť krvou.
Slovinsku nezávislosť prospela
Slovinsko z rozpadu Juhoslávie vyťažilo asi najviac. Jeho šťastím pravdepodobne bolo, že 25. júna 1991 vyhlásilo nezávislosť aj Chorvátsko. Práve na väčšiu z rebelských republík sa obrátil hnev Srbska a Slovinsko sa odtrhlo relatívne pokojne a nenápadne.
Boje medzi slovinskými polovojenskými oddielmi a juhoslovanskou armádou trvali iba desať dní a vyžiadali si len málo obetí. Slovinci po osamostatnení začali obnovovať svoju krajinu a dejiny moderného samostatného Slovinska sú príbehom úspechu. Slovinsko sa stalo prvou z bývalých juhoslovanských republík, ktorá sa dostala do NATO aj Európskej únie, kde je navyše najprosperujúcejšou krajinou z desiatich nových členov, ktorí vstúpili do únie 1. mája 2004.
Novodobú históriu začal malý balkánsky štát medzi Alpami a Jadranom písať v decembri 1990, keď Slovinci v referende odhlasovali odtrhnutie od juhoslovanskej federácie. Slovinsko o pol roka naozaj nezávislosť vyhlásilo a Juhoslávia reagovala nasadením federálnej armády. Počas "Desaťdňovej vojny" so slovinskou domobranou zahynulo 75 ľudí, z toho 44 juhoslovanských vojakov, 19 Slovincov a 12 cudzincov.
Hladký prechod k samostatnosti ovplyvnilo viacero faktorov. Jednak je to geopoliticky výhodné položenie Slovinska na severozápade bývalej federácie, ako aj národnostná homogenita, keď vyše 80 percent obyvateľov sú Slovinci, ale tiež vopred pripravený legislatívny systém a ekonomický potenciál, ktorý krajina ďalej rozvíjala.
Najlepší nováčik únie
Do EÚ Slovinsko nakoniec vstúpilo aj spolu so Slovenskom v máji 2004. V máji tohto roku navyše Európska komisia oznámila, že splnilo kritériá na vstup do eurozóny a od 1. januára 2007 sa tak stane 13. krajinou eurozóny.
Najlepším dôkazom pozitívneho vývoja Slovinska sú ekonomické ukazovatele. Hrubý domáci produkt je podľa Medzinárodného menového fondu takmer 22-tisíc dolárov na obyvateľa, čo je na úrovni 80 percent priemeru EÚ. Inflácia je na úrovni len 2,5 percenta a životná úroveň najvyššia spomedzi nováčikov EÚ. Zaujímavé pritom je, že štát stále vlastní väčšinové podiely vo veľkých firmách. Začiatok privatizácie štátnych podnikov sa očakáva až na budúci rok.
Ťažká cesta Chorvátska
Chorvátsko vyhlásilo samostatnosť síce v ten istý deň ako Slovinsko, ale jeho cesta k nezávislosti bola oveľa zložitejšia. Na rozdiel od menšieho a bohatšieho suseda krajina zažila krvavú a vyčerpávajúcu štvorročnú vojnu so Srbskom, ktorej následky cítiť ešte aj dnes. Za vyhlásenie nezávislosti sa v Chorvátsku vyjadrilo 94 percent obyvateľov, pričom srbská menšina, tvoriaca 12 percent obyvateľov, ho bojkotovala. Nasledovalo vyhlásenie separatistickej Republiky srbská Krajina, ktorá zaberala skoro tretinu územia Chorvátska.
Počas vojny zahynulo v Chorvátsku vyše 20-tisíc ľudí a z domovov utieklo viac ako 200-tisíc obyvateľov. Väčšinu z nich tvorili etnickí Srbi, ktorí opustili Chorvátsko po páde Republiky srbskej Krajina. Tá zanikla po dvoch chorvátskych ofenzívach v máji a auguste 1995. Viac ako polovica z utečencov sa stále nevrátila domov, podľa odhadov asi 100-tisíc z nich žije v Srbsku a okolo 20-tisíc v Bosne a Hercegovine.
Cieľ je EÚ
Chorvátsko sa snaží postupne dobehnúť susedné Slovinsko. V najbližšom čase očakáva pozvánku na vstup do NATO a vlani v októbri začalo aj rozhovory o vstupe do EÚ, kam by krajina chcela vstúpiť v roku 2009, aj keď analytikom sa pravdepodobnejší zdá vstup až v roku 2010 alebo 2011.
Prekážkou na ceste Chorvátska do únie bola dlho nedostatočná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu pri stíhaní údajných vojnových zločincov. Až vlani 3. októbra nastal pre Chorvátsko kľúčový obrat, keď hlavná žalobkyňa tribunálu Carla Del Ponteová oznámila, že Chorvátsko dostatočne spolupracuje, a v ten istý deň sa začali aj prístupové rozhovory.
Chorvátsko je závislé od turistického ruchu, hospodárstvo rastie najmä vďaka nemu. Hrubý domáci produkt pravidelne rastie a dosiahol už úroveň 12-tisíc dolárov. Chorvátsko aj kvôli turizmu investovalo 2,5 miliardy eur do rozvoja diaľničnej siete. Zároveň sa však zvyšuje zadlženosť, a najväčším problémom zostáva takmer dvadsaťpercentná nezamestnanosť.
Veľkú úlohu v hospodárstve hrá stále štát, privatizácia dôležitých podnikov zatiaľ viazne. Deutsche Telekom síce získal väčšinové vlastníctvo v národnom telefónnom operátorovi, štátu však zostáva 42 percent a sedem percent má fond pre veteránov. Väčšinu má štát napríklad v ropnom koncerne INA a cez privatizačný fond má menšinové podiely v asi tisíc firmách. Zahraniční vlastníci však získali hlavné banky a v súkromných rukách je aj väčšina hotelov.
| 14. december 1995, Paríž - podpis tzv. Daytonskej mierovej dohody, ktorá skončila vojnu v bývalej Juhoslávii. Zľava doprava sedia srbský prezident Slobodan Miloševič, chorvátsky prezident Franjo Tudjman a prezident Bosny Alija Izetbegovič. Vzadu zľava stojí prezident USA Bill Clinton, francúzsky prezident Jacques Chirac, nemecký kancelár Helmuth Kohl, britský premiér John Major a ruský premiér Viktor Černomyrdin. Snímka TASR/AP, Michel Lipchitz |