Výsledok, ktorý sa mu podarilo dosiahnuť, je sporný: euro aj eurozónu sa mu síce podarilo zachrániť, avšak za vysokú cenu. Skúsme sa pozrieť, čím si Európa za posledných päť rokov prešla.
Mario Draghi vyslovil v lete 2012 počas vrcholiacej krízy v eurozóne na tlačovej konferencii pamätnú vetu: „ECB je ochotná urobiť čokoľvek na záchranu eura. Verte mi, bude to stačiť“. Reakcia trhov bola okamžitá: pár EUR/USD prestal klesať, naopak, nasledoval dvojročný rast od úrovne 1,20 až po 1,40. Od tohto momentu boli európske dlhopisy trhom výrazne skupované a výnosy začali rapídnym tempom klesať.
Trvalo ďalšieho dva a pol roka, kým sa euro znovu prepadlo späť pod tento výmenný kurz. Od januára 2015 zostáva pod touto úrovňou, aj keď aktuálne sa k nej euro rýchlo približuje.
Skúsme sa teraz pozrieť na to, či sa Draghimu podarilo dosiahnuť, čo plánoval. Slabé euro pomohlo európskym ekonomikám v raste. Tie sa dostali z recesie a aktuálne eurozóna rastie tempom okolo 2 percent. Optimizmus zostáva vysoký vo všetkých sektoroch a aj iné ekonomické dáta podporujú súčasný rast v eurozóne.
Inflácia však v eurozóne zostáva tlmená a nedokáže sa udržať nad úrovňou 2 percent. Riziká deflácie síce zatiaľ pominuli, ale zotrvanie inflácie pod 2 percentami by malo aj naďalej udržovať monetárnu politiku v eurozóne na veľmi uvoľnených úrovniach. Znamená to, že sadzby pravdepodobne tak skoro nahor nepôjdu, čo potvrdila aj ECB na júlovom zasadnutí.
V minulých rokoch sa súčasne darilo dlhopisom, hlavne vďaka znižovaniu sadzieb a kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Banky kupovali dlhopisy a špekulovali na rast ich cien (pokles výnosov), pretože vedeli, že za niekoľko mesiacov ich môžu predať do ECB, a tá ich kúpi za akúkoľvek cenu. Výnosy na dlhopisoch v celej eurozóne prudko klesali a krajiny s veľkým dlhom a deficitom verejných financií sa dokázali refinancovať za negatívne sadzby.
To platí aj naďalej – napríklad 5-ročný dlhopis Nemecka sa dnes predáva za -0,15 percenta. V poslednom čase šumy o potenciálnom znížení až vypnutí kvantitatívneho uvoľňovania (QE) vytlačili výnosy naspäť vyššie a možno na trhu nastane opačný trend ako v minulosti. Dlhopisy by vďaka výkonnejším ekonomikám, rastu sadzieb a ukončeniu QE mohli začať dlhodobejší klesajúci trend, čo by tlačilo na rast výnosov.
Takže, aký je výsledok Draghiho snahy zachrániť euro po piatich rokoch? Aktuálne sme svedkom zdražovania eura k úrovni 1,20, výnosy znova rastú, pričom sa podarilo naštartovať ekonomický rast. Inflácia však nerastie a podľa odhadov ECB ani tak skoro rásť nezačne.
Draghimu sa za päť rokov podarilo zachrániť euro aj euro zónu, avšak za veľmi vysokú cenu: súvaha ECB vzrástla takmer o 100 percent. Aktuálne má ECB najväčšiu súvahu zo všetkých centrálnych bánk sveta, teda drží najviac nakúpených dlhopisov. Keď ich jedného dňa začne predávať, spomalí to ekonomickú obnovu EÚ. To je však zatiaľ hudba ďalekej budúcnosti.
Autorom je Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.