Nová sociálne orientovaná politická garnitúra mieni pokračovať v reformách predchádzajúcej vlády. Nechce však, aby jej opatrenia mali dramatický dosah na občana s nižším a priemerným príjmom. Tomuto zámeru by mohlo pomôcť aj znovuzavedenie dvojitej úrovne DPH. Jej hlavným prínosom by malo byť zlacnenie niektorých vybraných komodít, najmä základných potravín.
V teoretickej rovine sa nedá úplne súhlasiť s názormi, že sa takýmto opatrením zníži príjem štátneho rozpočtu. Pri "optimistickom" fungovaní poklesu DPH sa ten premietne do nižšej úrovne maloobchodnej ceny, a tým sa zvýši kúpyschopnosť obyvateľstva. Tá sa zasa odrazí na zvýšenom množstve nákupov, a teda obchodnom obrate. V konečnom dôsledku sa daňový "bonus" vráti do štátneho rozpočtu prostredníctvom dane z príjmu, ktorú zaplatia obchodníci.
Má to však iný háčik. Obchodník nemusí nižšiu DPH premietnuť do ceny tovaru, ale do svojho zisku. Polepší si tak on, a nie zákazník. Po skúsenostiach z minulosti sa nemôžeme spoliehať na korektnú, ekonomicky racionálnu tvorbu cien u všetkých obchodníkov. Veľká časť z nich svoje praktiky podriaďuje snahe čím skôr zbohatnúť.
Aj preto je lepšie ponechať rovnakú 19-percentnú DPH pre všetky tovary a služby. Existujú aj účinnejšie opatrenia ako zabezpečiť "sociálnu spravodlivosť". Veľký priestor je napríklad pri prehodnotení daňového zaťaženia dane z príjmov, a to hlavne u právnických osôb, či pri dôslednom prerozdeľovaní prostriedkov zo spomínaného zdroja.
StoryEditor