Slovensko vstupom do európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II má opäť bližšie k cieľu prijať novú menu na začiatku roka 2009. Aby sa však v blízkej budúcnosti na Slovensku ozaj mohlo platiť eurom, treba splniť aj ďalšie podmienky. To môže byť ohrozené po nedávnych vyjadreniach predstaviteľov najsilnejšej opozičnej politickej strany Smer, ktorí navrhujú posunutie zavedenia eura až na rok 2011.
Najprv si treba položiť otázku, načo je euro pre Slovensko dobré. Ostať pri zaužívanej mene predsa nie je žiadna veľká nevýhoda, veď v niektorých členských štátoch Európskej únie dodnes obiehajú pôvodné meny. Ide napríklad o dánsku korunu, menu krajiny, ktorá je veľkosťou a počtom obyvateľov podobná Slovensku. Nemožno povedať, že by sa Dánsku ekonomicky nedarilo, skôr naopak, patrí medzi najvyspelejšie štáty na svete. Nemôže ísť Slovensko cestou Dánov? Môže, rozhodnutie má ešte stále vo svojich rukách. Približovanie sa k úrovni vyspelých krajín by bolo síce pomalšie, ale hospodárstvo sa bude rozvíjať tak či tak.
Načo otváram polemiku, ktorá už je za nami? Prijatie eura podporujú na Slovensku všetci vrátane Smeru. Áno, na prvý pohľad sa odloženie termínu na rok 2011, teda o dva roky oproti doterajšiemu harmonogramu, môže zdať iba nevinným administratívnym posunom. Ak sa k tomu pripojí argument, že v podobnom termíne sa do eurozóny pripoja naši najbližší susedia, zámer dokonca začne naberať znaky logiky. Veď plánovaným prijatím eura by sa nič nezmenilo na povinnosti premieňať domácu menu na českú korunu či maďarský forint ešte dva či tri roky. Kto sa však pozrie na otázku bližšie, zistí, čo je za týmito úvahami v skutočnosti.
Treba povedať, že verdikt o prijatí eura nestojí na vôli národnej vlády. Tá sa len môže rozhodnúť prijať tento krok. Vstupenku na prijatie do klubu dostane až po predložení vysvedčenia o splnení tvrdých maastrichtských kritérií. Druhou významnou skutočnosťou je, že počas dvoch rokov pred reálnym prechodom na spoločnú menu musí krajina udržať svoju ekonomiku vo vynikajúcej kondícii, nesmie výrazne zakolísať. Tretím varovaním je, že aj po vstupe do eurozóny treba uplatňovať rozumnú a zodpovednú hospodársku politiku, inak možno očakávať tvrdé sankcie s negatívnym dosahom na životnú úroveň.
Kto si uvedomí tieto skutočnosti, pochopí scestnosť úvah o posune termínu. Hlavnou príčinou na podobné úvahy z dielne ľavicovej opozície nie je nič iné, iba odsunutie plnenia maastrichtských kritérií. Po doterajšom tvrdom úsilí by ich malo Slovensko zvládnuť v roku 2007, teda v čase prvého verejného rozpočtu vypracovaného už novou, povolebnou vládou. Na zvládnutie všetkých predvolebných populistických sľubov budú potrebné zvýšené výdavky. Deficit verejných financií bude musieť opäť prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu, rozkolíšu sa úrokové sadzby a inflácia. V takomto prípade sa plnenie maastrichtských kritérií opäť vzdiali, o eure sa nebude dať v najbližšom čase uvažovať.
Zámery oddialiť prijatie eura nie sú originálnou myšlienkou, sú iba dôsledkom iných úmyslov. Ak sa po budúcoročných parlamentných voľbách začne uplatňovať avizovaná populistická hospodárska politika, posun v prijatí eura bude nevyhnutný. Terajšie vyjadrenia tak nie sú nič iné, iba príprava obyvateľov na novú situáciu. Daňou za nadmerné výdavky a dočasné umelé zvýšenie životnej úrovne bude oddialenie vízie prijatia eura. Návrat k disciplíne bude ťažký, pravdepodobnosť sa navyše bude znižovať približovaním sa k ďalším parlamentným voľbám.
Ak si pozorovateľ dá všetky uvedené skutočnosti dokopy, príde k dvom záverom. Avizovaný odsun prijatia eura na rok 2011 je iba dôsledkom zamýšľaných krokov vo verejných financiách. Skutočným dôsledkom novej hospodárskej politiky bude zhoršenie stavu verejných financií na dlhšie obdobie, a preto by sa výmena slovenskej koruny za euro odsunula určite viac ako o dva roky. Slovensko by v tom prípade nestačilo ani na Maďarsko, ktorému sa pre doterajšiu nezodpovednú hospodársku politiku črtá prijatie eura až v roku 2012.
Autor je poslanec NR SR (SDKÚ), člen Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu