V oceáne dát a mori informácií, ktoré nás denne zahlcujú, majú problém plávať i tí najlepší plavci. Hlavným problémom pre väčšinu nie je ani tak rozlíšiť priority, t. j. primárne a najdôležitejšie informácie od sekundárnych a menej dôležitých. Je ním najmä vedieť včas a dobre analyzovať informácie tak, aby sa maximálne minimalizovali vplyvy dezinformácií. S klamstvom, polovičnými pravdami, ľsťou, úskokom, lišiackosťou, prefíkanosťou i závisťou, nenávisťou a škodoradosťou bojovali generácie pred tisícročiami.
Ministerstvo školstva SR nedávno prekvapilo (pozitívne) informáciou, že zaraďuje do učebných osnov (minimálne základných a stredných škôl) náuku o tom, ako efektívne bojovať proti dezinformáciám v médiách z kategórie tzv. novinárskych kačíc a moderátorských prešľapov proti etike objektivity. Predmet sa má volať mediálna výchova a považujem ho za pragmatickú investíciu do nastupujúcich generácií. Verme, že od slov k činom aj pri jeho implementácii nebude ďaleko.
Proti neobjektivite a nepravde na Slovensku robíme málo. Ktorá z trojice dôvodov je najväčšou príčinou -- nevieme, nechceme, nemôžeme?
Ponúkam ilustráciu tohto problému príbehom Skúška troch sít z čias múdreho Sokrata.
Jedného dňa stretol Sokrata jeden známy a hovorí mu:
"Vieš ty, Sokrates, čo som sa práve dozvedel o tvojom priateľovi?"
"Počkaj chvíľku", odpovedal Sokrates. "Než mi začneš rozprávať o mojom priateľovi, možno bude dobré na chvíľku preosiať cez sitá to, čo mi povieš. Prvé sito sa volá Pravda. Máš úplnú istotu, že to, čo mi chceš povedať, je pravda?"
"Nie" odpovedal ten človek. "Vlastne som to len počul..."
"Dobre," povedal Sokrates. "Takže ty naozaj nevieš, či to je alebo nie je pravda? Tak vyskúšajme hneď druhé sito, ktoré sa volá Dobro. Chceš mi o mojom priateľovi povedať niečo dobré?"
"Nie, naopak..."
"Takže," pokračoval Sokrates, "chceš mi o ňom povedať niečo zlé a nie si si istý, že je to pravda. Ale stále môžeš skúškou sita prejsť, pretože zostalo na preverenie ešte jedno sito. To sa volá Užitočnosť. Je to, čo mi chceš povedať o mojom priateľovi, užitočné?"
"Nie, veľmi nie."
"Dobre teda," uzavrel Sokrates. "To, čo mi chceš povedať, nie je ani pravdivé, ani dobré, dokonca ani užitočné, tak prečo by si mi to mal vôbec hovoriť?"
EMIL BURÁK, spolupracovník HN