Dôchodková reforma
Ministerka Tomanová zavedením princípu dobrovoľnosti pri vstupe do II. piliera starobného zabezpečenia znevýhodní občanov, ktorí sa rozhodnú zostať v I. pilieri.
Možno to znie zvláštne, ale pozrime sa na problém bližšie. Odvody na dôchodkové zabezpečenie predstavujú 18 percent zo mzdy. Áno, opäť ide o dane. Tým, ktorí sa rozhodnú pre II. pilier, štát odpustí 9 percent daní. Týchto 9 percent sa stáva ich vlastným majetkom. Odchádzajú z rozpočtu verejných financií. Občan ich však nemôže minúť na spotrebu, ale musí ich účelovo držať na svojom dôchodkovom účte. V prípade smrti sporiaceho občana sa tieto prostriedky presunú do majetku pozostalých. Následne sa môžu použiť na spotrebu. Ak sa občan dožije konca sporenia, z nasporených peňazí si musí kúpiť doživotný dôchodok aspoň v minimálnej výške. Zvyšok peňazí môže spotrebovať cez programový výber. Ak si v II. pilieri nenasporí dosť peňazí, štát mu z rozpočtu doplatí rozdiel. Na dôchodok sa poskladajú všetci občania, a preto v tomto bode reforma kríva.
Summa summarum, občania, ktorí zostanú v I. pilieri, platia o 9 percent vyššie dane. Majú im byť tiež odpustené? Môžu tento dodatočný príjem spotrebovať?
Zavedením princípu dobrovoľnosti sa už preto nedá hovoriť, že máme na Slovensku aspoň polovičnú dôchodkovú reformu, ako to bolo doteraz. Polovičnú reformu sme mali preto, že sme nezrušili priebežný pilier, ale dôchodkový odvod si medzi sebou I. a II. pilier delili. Skutočná reforma totiž scenár rozprávky o troch grošoch mení tak, že tretí groš syn neodovzdáva otcovi, ale odkladá si sám na vlastnú starobu. Aj s rizikom, že nasporená suma nebude dostatočne vysoká, aby pokryla jeho výdavky až do konca života. Pretože nemôžeme chcieť na jednej strane zrušiť dane a na druhej strane, v prípade negatívneho vývoja na finančných trhoch, ich znova vybrať a sanovať straty. Avšak prijať takúto zásadnú zmenu filozofie nie je vôbec jednoduché a dosiaľ ju neprijali ani najvyspelejšie štáty sveta. Využívajú dva piliere dôchodkového zabezpečenia, daňový priebežný (ako náš súčasný I. pilier) a dobrovoľný kapitalizačný (náš súčasný III. pilier). Príznačné je, že dobrovoľné sporenie má robustný význam a väčšina obyvateľstva žije na dôchodku práve z nasporených peňazí. O širokej škále produktov a masívnej daňovej podpore ani netreba diskutovať.
Otázka pre vládnu koalíciu je, k akému modelu sa chce prikloniť, či sa prihlási k skutočnej reforme úplným nahradením priebežného systému povinným kapitalizačným, alebo dvojpilierovému modelu, čiže de facto k zrušeniu dnešnej poloreformy. Podľa posledných krokov ministerstva práce sa zdá, že sa prikláňa k dvojpilierovému modelu. V takom prípade by však bolo žiaduce urobiť poriadok v III. pilieri. Definovať ho cez produkty a masívnejšie daňovo podporiť. Neštandardné subjekty (DSS, DDS) spravujúce peniaze sporiteľov, by sa mali pretransformovať na štandardné subjekty finančného trhu tak, aby ich vedeli rozpoznať európske direktívy hovoriace o tom, aké subjekty môžu vykonávať správu aktív.
Roman Scherhaufer, podpredseda Predstavenstva Across Wealth Management