Namiesto bojkotu intenzívnejší dialóg

Spoločenstvu, v ktorom nejestvuje dialóg, hrozí duchovné vyschnutie, úpadok. Platí to aj pre vplyvnú katolícku cirkev, ktorá by sa dnes mala viac ako kedykoľvek v minulosti zapájať do diskusie o všetkých otázkach života a získavať si tak pozornosť a dôveru verejnosti k argumentom, ktoré používa. K argumentom, obhajujúcim etické a morálne princípy, ktorých uplatňovanie nestratilo nič na aktuálnosti, ani v súčasnej, tzv. postmodernej spoločnosti. Vyhlásenie hovorcu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mariána Gavendu o nových zásadách komunikácie katolíckej cirkvi s médiami akoby hrozbou bojkotu lámalo nad médiami palicu. Zásada nevyjadrovať sa, "keď ide o zjavne hrubé porušovanie etických noriem", smeruje v podstate k izolácii inštitúcie, ktorej poslanie charakterizuje najmä dôraz na mravný imperatív. Veď úlohu (nielen katolíckej) cirkvi bdieť nad duchovným zdravím spoločnosti nikto nespochybňuje a najmä veriaci ju vnímajú ako povinnosť. Zúžená na ochotu naďalej komunikovať s médiami len za predpokladu "aspoň minimálneho záujmu hľadať pravdu" však stráca zmysel aj opodstatnenie. Ako totiž zmerať minimálny záujem o hľadanie pravdy? Nie každá, čo ako zjavná arogancia médií je zákonite aj prejavom nezáujmu o dialóg s cirkvami. Brutálne metódy interpretácie a propagácie tzv. moderného životného štýlu nie sú ničím iným ako snahou o komerčný úspech, ktorý v každej konzumnej spoločnosti predstavuje základnú stratégiu ako si podmaniť spotrebiteľa, diváka, poslucháča, čitateľa. Spoločenská autorita súčasného hovorcu KBS Gavendu sa bezpochyby opiera aj o jeho vystúpenia v médiách, bez ohľadu na to, či sú mu orientáciou alebo názorovo blízke alebo nie. Hoci povinnosť inštitúcie, ktorú reprezentuje, vyjadrovať sa k rôznym otázkam "civilného" života nie je stanovená žiadnymi predpismi, verejnosť ju prijíma ako samozrejmosť. Ak sa však vyhlási blokáda nejakej televíznej relácie, hoci aj kvôli porušeniu psychologických základov zdravia spoločnosti, niet možností viesť dialóg a primerane vysvetliť, že manipulácia s intímnymi oblasťami ľudského života motivovaná ich využitím na čisto komerčné ciele je "hrubo nemorálna". Súkromné, najmä elektronické médiá, v snahe pritiahnuť čo najpočetnejšiu divácku obec, sa dnes cieľavedome pohybujú na hranici vkusu a morálky, často ju prekračujú zámerne, no niekedy aj bez toho, aby poznali spätnú väzbu. Rôzne reality a talk shows zobrazujú skutočnosť programovo modifikovanú do polohy atraktívneho (zámerne bulvárneho) tovaru, po ktorom siahne predovšetkým masový konzument. Ak sa takýto program má stať dôvodom na ukončenie dialógu daného média (v prípade KBS ide o TV Joj) s cirkevnými autoritami, v konečnom dôsledku utrpí ujmu občan. Veriaci aj neveriaci nedokážu (ani nemôžu) v každej situácii posudzovať, či rozlíšiť veci správne a nesprávne z morálneho hľadiska, najmä ak "moderná" spoločenská orientácia smeruje k dosiahnutiu úspechu a prosperity za každú cenu.
V časoch, keď bezbrehé "užívanie si" sa stáva každodenným heslom dňa, by práve cirkev mala bez váhania vstupovať do celospoločenského dialógu a brániť ľudské právo na duchovné zdravie. Aj za cenu rizika, ktoré takýto vstup na verejnosť prináša. Pápež Ján Pavol II. v jednom zo svojich prejavov zdôraznil, že cirkev by mala byť "casa di vetro", priehľadný dom zo skla! Ako symbol aj učiteľ mravnej čistoty musí si byť vedomá svojich možností. Nemala by sa obávať názorových "stretov" so sekulárnym svetom, ani vzbudzovať dojem, že má čo skrývať, hoci sa nemôže ani prehnane tlačiť do pozornosti. V boji za pravdu je jej zbraňou na Slovensku silne zakorenená tradícia kresťanstva a úprimne myslené dobré slovo. Ak sa dobrovoľne vzdá svojich možností, duchovná púšť, ktorá v spoločnosti prevládne, bude, žiaľ, i jej vizitkou.
Tibor Ičo, stály spolupracovník hn