Mastencová story

Po prvýkrát v novodobej histórii slovenského baníctva zabránila štátna banská správa súkromnej firme v príprave ťažby významného ložiska. Zahraničným kapitálom vlastnená spoločnosť Rozmin prišla rozhodnutím banského úradu o dobývacie práva na ťažbu mastenca v lokalite Gemerskej Polomy. Nebolo by na tom nič neobvyklé, keby išlo o bežný postup. O bežnú prax však v tomto prípade určite nešlo. Na Slovensku je mnoho dobývacích priestorov, v ktorých sa roky neťaží a nič sa nedeje. Divné je, že spomínaná firma pripravovala ťažbu niekoľko rokov, preinvestovala na nej 130 miliónov korún, obnovila banské práce po záväznom investorskom prísľube vlani na jeseň a predsa o ložisko prišla. Divné je tiež, že o gemerský mastenec, ktorého je podľa geologického prieskumu pod hrebeňom Slovenského rudohoria niekoľko desiatok miliónov ton, nemal roky nikto seriózny záujem a zrazu sa oň strhla bitka. No a najdivnejšie je, že odobratie dobývacieho priestoru sa uskutočnilo podľa svojského výkladu jedného paragrafu banského zákona, ktorý bude musieť obstáť pred súdom. Ak neobstojí, štát zaplatí firme Rozmin náhradu škody minimálne vo výške preinvestovaných prostriedkov. Jej majitelia, pobúrení postupom štátneho orgánu, sa totiž mienia svojich práv domáhať všetkými dostupnými prostriedkami vrátane medzinárodných.
Korunu pochybnostiam nasadil výber novej firmy, ktorá by mala mastenec ťažiť a vybudovať baňu za pol miliardy korún. Pre neznámu účtovnícku spoločnosť, bez zodpovedajúceho kapitálového zázemia a skúseností s banskou činnosťou, je to nonsens. A to i napriek tomu, že za ňou stojí jeden z bývalých spoločníkov firmy Rozmin, ktorý na projekte prípravy ťažby mastenca participoval. Takýto výber si ťažko predstaviť bez špekulatívneho motívu postúpiť dobývacie práva na silného hráča. Obzvlášť, ak sa títo hráči -- významní európski producenti mastenca, s najvyššími garanciami technického a finančného zvládnutia projektu, na samotnom tendri zúčastnili. Nezodpovedanou teda ostáva otázka: komu to slúži? Príchodu seriózneho banského investora, ktorý by zabezpečil čo najrýchlejšie ekologické a efektívne využívanie mastenca a vytvoril nové pracovné miesta, asi ťažko. S veľkou pravdepodobnosťou však iným, zatiaľ ťažko dešifrovateľným a najmä preukázateľným individuálnym záujmom.