Postúpenie pohľadávok -- dôležitý systémový krok

Medzi jeden z vážnych, dlhodobých problémov transformujúcej sa ekonomiky SR, patrí aj vývoj daňových nedoplatkov. Za 15 rokov sa priblížili k hranici 90 miliárd korún.
Treba komplexne analyzovať a skúmať, čo spôsobili objektívne bariéry a tzv. systémové dôvody (napr. transformácia centrálnej ekonomiky na trhovú) a koľko zapríčinili subjektívne faktory (napr. rezervy v riadení vymáhania daňových nedoplatkov zo strany MF SR a DR SR). Vznikajú informačné šumy a skraty a mylne sa núkajú navonok ľahké a plytké riešenia.
K 30. novembru 2004 boli daňové nedoplatky 87,7 mld. Sk. Z toho podľa klasifikácie DR SR tzv. nevymožiteľné nedoplatky (v pomocnej evidencii) predstavovali 53,8 mld. Sk a tzv. vymožiteľné daňové nedoplatky 33,9 mld. Sk. Od roku 2004 môže postupovať DR SR len daňové nedoplatky nevymožiteľné -- v konkurzoch a za prísne určených podmienok.
Ku cti vláde SR slúži fakt, že vzala na seba vážnu politickú zodpovednosť a začala systémovo riešiť najstaršie daňové nedoplatky -- nevymožiteľné daňové dlhy štátu, najmä do roku 2002. Staré daňové dlhy sú náročnejšie na riešenie. Do konca roku 2002 sa objem daňových nedoplatkov naakumuloval na sumu vyše 70 mld. Sk. Trend medziročných prírastkov za roky 2000 -- 2003 bol vyrovnaný. V roku 2004 bol vyšší, lebo sa zvýšila účinnosť daňovej kontroly. Napr. ak v roku 2003 dorubila kontrola celkovo 6,4 mld. Sk daní, tak v roku 2004 to už bolo vyše osem miliárd. Z toho sa okrem doplatených daní po daňovej kontrole odvíja aj pomerný medziročný nárast nedoplatkov. Treba pripomenúť, že od 1. január 2004 sa v SR zaviedol aj tzv. odkladný účinok platenia daní po kontrole (ak ide o sporné daňové prípady), čo vyústilo aj do časových posunov pri platení dodatočných daní.
Aby bolo možné časť daňových nedoplatkov štátu -- najmä nevymožiteľné daňové pohľadávky -- riešiť aj systémovo, podobne ako napríklad tzv. nedobytné úvery komerčných bánk, bolo nutné rekodifikovať zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov štátu. Kvôli tomu bol zmenený zákon ešte v roku 2003 s účinnosťou od 1. januára 2004 (išlo o právnu normu -- zákon číslo 609/2003 Z. z.). Podľa platnej novely zákona bolo možné postúpiť na tretiu osobu, špecializovanú expertnú inštitúciu v stopercentnom vlastníctve štátu, daňové dlhy, ktoré museli spĺňať dve nosné limity -- muselo ísť o daňových dlžníkov v konkurze a muselo ísť o vznik daňových dlhov ešte do 31. decembra 2002.
DR SR v závere roku 2004 postúpilo na Slovenskú konsolidačnú daňové pohľadávky za 24 miliárd Sk. Celkovo sa postúpilo vyše 2 100 daňových subjektov s celkovou hodnotou pohľadávky 24,15 mld. Sk (vyše 41 000 jednotlivých pohľadávok).
Daňové riaditeľstvo SR vykonáva aj rad ďalších opatrení na zamedzenie vzniku nových daňových nedoplatkov i vymoženie maximálne možného objemu z nových daňových dlhov. Treba podčiarknuť, že ak sa zvyšuje účinnosť daňovej kontroly, s objemom vymožených dodatočne odvedených "skrátených daní" zákonite rastie aj časť daňových nedoplatkov, ktoré sa už nikdy nevymôžu. Daňové orgány majú povinnosť spoluvytvárať náladu na trhu daňových subjektov v dvoch zásadných krokoch -- represii a prevencii. Alebo inak -- chrániť tých, ktorí dane platia a odhaľovať i trestať tých, ktoré dane nechcú platiť alebo ich nelegálne skracujú.
Od roku 2004 vzniklo niekoľko nových faktorov, ktoré budú nepriamo pomáhať lepšej platobnej daňovej disciplíne. Je to najmä zníženie daňových sadzieb na rovnú daň 19 percent, zavedenie dvoch nových represívnych autorít (Úrad špeciálnej prokurátora a Špeciálny súd), ale najmä vstup SR do EÚ, t. j. pripustenie konkurencie vyspelého európskeho trhu. Takto silné autority spolukreujú daňovú disciplínu -- jednou z nich je financujúca banka a druhou je konkurencia na trhu.
Viac faktorov na podporu platenia automaticky neznamená, že boli využité všetky možnosti. Okrem určitých subjektívnych nedostatkov v rámci daňových orgánov (napríklad široká štruktúra 102 daňových úradov neumožňuje účinný exekučný prístup) je aj viacero nedostatkov mimo dosahu daňových orgánov. Podľa môjho názoru medzi ne patrí nedostatočná účinnosť Trestného zákonníka pri posudzovaní a kvalifikovaní nezaplatenia dane v kontexte dokazovania úmyselného alebo neúmyselného krátenia dane podnikateľmi. O tomto fakte sa dlhodobo vie, ale nebol doriešený zodpovedne a účinne. Podobným príkladom je aj tolerovanie dlhodobo stratových firiem na trhu a ich nezrušenie, ak dlhodobo dane neplatia. Podľa rakúskeho modelu sa ruší povolenie na podnikanie firme, ak viac rokov za sebou vykazuje stratu. V EÚ platí v privátnom sektore princíp a judikátny úzus, že firma je na trhu s cieľom produkovať zisk, nie stratu. V tomto smere má SR priestor na precizovanie práva.
Prirodzený atribút verejných financií i daňového inkasa štátu aj v najsilnejších trhových ekonomikách sveta je okrem obrovskej masy zaplatených daní aj okrajová časť daňových nedoplatkov. Daňové nedoplatky úplne odstrániť a vykoreniť nie je možné, rovnako ani daňové úniky. Ambíciou štátu vo fungujúcej trhovej ekonomike je prirodzená snaha minimalizovať ich. Cieľom by mal byť aj celospoločenský konsenzus netrpieť daňových neplatičov v spoločnosti a nedovoliť im parazitovať na úkor tých, ktorí dane platia.