Parlament bude čo nevidieť riešiť ťažký oriešok -- ako SR ratifikuje euroústavu. Ústavní právnici sú rozdelení v názore, či sa prijatím euroústavy mení charakter EÚ natoľko, že sa stáva superštátom, či len nadobúda niektoré črty štátneho útvaru, alebo či ide len o zmenu a spresnenie technickej stránky riadenia EÚ a o všetkom podstatnom už občania rozhodli v referende o vstupe do EÚ. Tieto rozdielne názory právnikov umožňujú politickým stranám argumentovať v prospech akéhokoľvek spôsobu ratifikácie. Stanoviská pritom idú krížom cez opozično-koaličné spektrum, a tak vidíme, ako SDKÚ, SMK a ANO sú za hlasovanie v NR SR, naopak, KDH, KSS, SF, a najnovšie aj ĽS-HZDS, podporujú referendum. Zástancovia "parlamentnej cesty " budú musieť čeliť aj tlaku verejnej mienky, ktorá sa postupne prikláňa na stranu konania referenda.
Toto hlasovanie prináša so sebou vážne riziko: názor verejnej mienky nič nehovorí o tom, koľko občanov by sa reálne dostavilo na referendum a koľko z nich bude vedieť, o čom vlastne hlasuje. Euroústava má niekoľko stoviek strán týkajúcich sa mašinérie, ktorej fungovanie je pre väčšinu občanov SR nejasné. Neúspešne dopadli aj hlasovania o zrozumiteľnejších otázkach. Neplatné referendum (a tobôž už zamietavá odpoveď) by pozícii SR ako nového člena EÚ neprospelo.
Východisko z tejto situácie ponúka možnosť zníženia kvóra -- či už v podobe špeciálneho zákona o tomto jednom jedinom plebiscite, alebo generálnej novelizácie ústavného zákona o referende. Podľa niektorých názorov by stačilo, keby sa k urnám dostavilo 35 percent občanov, možné je však ísť aj nižšie. Má to svoju logiku. Rozhodovať budú tí, ktorí majú záujem o veci verejné a dá sa preto predpokladať, že sú informovanejší ako tá časť spoločnosti, ktorej je všetko jedno. Na druhej strane treba zvážiť, akú má relevanciu hlasovanie, na ktorom sa zúčastní napríklad len 10 percent občanov (aj keby bolo podľa zákona platné). Môže o prijatí alebo zamietnutí euroústavy rozhodnúť 5,5 percenta obyvateľov?
Do tejto diskusie najnovšie prispel svojou troškou do mlyna predseda Smeru Robert Fico. Ako zdôraznil, Smer je presvedčený, že z hľadiska ústavy referendum nie je potrebné a správne je euroústavu ratifikovať v parlamente. Napriek tomu nebude mať proti referendu námietky, ba privítal by, keby sa spojilo s referendom o iných vážnych témach. Neprekvapí, že ako prvá vo výpočte týchto bodov sa objavila téma privatizácie energetiky. Smer šikovne podhodil KDH návnadu: podporu referendu o euroústave, ktorá je citlivým bodom kresťanských demokratov, vymení za šancu zastaviť predaj SE, čo pre KDH nemusí byť neprekonateľnou prekážkou.
Vicepremiéri a ministri Pavol Rusko a Ivan Mikloš by mali spozornieť. Nemožno totiž vylúčiť, že lákavosť Ficovej ponuky prevládne nad proklamovanou neporovnateľnosťou obidvoch tém.
StoryEditor