A to odstavením skoro všetkých búrz, teda okrem dvoch najväčších, ktoré skončia svoju činnosť koncom októbra. Výsledkom bolo, že trhy na dva dni zastresovali, avšak cena Bitcoinu a aj väčšiny kryptomien sa vrátila naspäť. Očakávalo sa, že veľké množstvo obchodovania sa preklopí do decentralizovaných búrz, napríklad LocalBitcoin, ktorá je z pomedzi nich najväčšia.
Graf priložený nižšie ukazuje, že sa tak nestalo. Obchodovanie na LocalBitcoins sa síce zvýšilo, ale ani z ďaleka to nebol úplný prechod na decentralizované burzy. Uvidíme, čo bude nasledovať ďalej. Objavili sa aj správy, že zákaz búrz čoskoro skončí. Dôvodom sú „voľby“ do komunistickej strany, ktoré sú naplánované na 18. októbra.
V konečnom dôsledku Čína nespravila nič zlé. Dlhodobo prichádzali z Číny zmiešané správy, ktoré zvykli trhy zmiasť. Takto sme sa aspoň zbavili vyvolávača stresov. Rovnako ani krok proti ICO nebol najhorším, keďže ja osobne toto považujem za bublinu. Čína aspoň slúži ako príklad pre ostatné krajiny, aby sa tým seriózne zaoberali.
Hneď po Číne nasledovala Južná Kórea, ktorá ICO rovnako zastavila a s myšlienkou sa už pohrávajú aj regulátori v Spojených štátoch. Pravdou je, že ICO je do vysokej miery rizikové, keďže rozhodnutia investorov často závisia len od atraktivity webu a prípadne vízie spoločnosti. Na strane druhej Južná Kórea prebrala žezlo po Číne v obchodovateľnosti Bitcoinu a nehrozí tu zastavenie obchodovania.
Dokonca burza Ubbit otvorí nové príležitosti pre investorov, ktorí budú môcť nakúpiť až 111 rôznych kryptomien na burze. Doteraz ponúkala väčšina búrz len 5 iných kryptomien ako Bitcoin. O desiatky kilometrov ďalej v Japonsku zatiaľ ICO nezakázali, ale pokračujú v regulovaní búrz. Burzy predtým ako začnú obchodovať, tak musia splniť niekoľko pravidiel čo sa týka správy obchodných účtov, či zabezpečenia serverov, aby mohli získať licenciu na fungovanie burzy.
V Japonsku by navyše radi zaviedli vlastnú virtuálnu menu J-coin, ktorá by mala prísť na svet ešte pred olympijskými hrami v roku 2020. Virtuálna mena by mala fungovať paralelne s jenom v pomere jedna k jednej. Z prvých vyhlásení centrálnej banky je jasné len to, že J-coin by sa lepšie sledoval ako v súčasnosti rozšírená hotovosť, ktorá má v Japonsku podiel viac ako 70 percent.
Zatiaľ sa nevie, či mena bude na báze Blockchainu. Presnejší sú v Indii, kde by rovnako chceli štátom emitovanú a kontrolovanú kryptomenu, takú ako Bitcoin. Napriek chceniu, je vysoko nepravdepodobné, že sa im to podarí. Dôvodom je to, že centralizovaná mena bez ťažiarov je len pomalá a drahá databáza.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že okrem tradičného prehľadu budem publikovať aj články, ktoré budú analyticky hodnotenejšie a budú sa venovať konkrétnej téme. V prvom článku sa pozrieme na zdravotníctvo v spojení s Blockchainom.
Autorom je Martin Lindák, analytik Nadácia F. A. Hayeka.