Niečo vyše šesťtisíc korún na občana. Spolu viac než 30 miliárd korún. Taká je suma, ktorú by malo Slovensko zaplatiť Československej obchodnej banke Praha za to, že jej v rokoch 1995 až 2003 nesplácalo zhruba desaťmiliardový úver. K nemu sa po čase "nabalili" úroky z úrokov, zmarený zisk a sankčné úroky a suma sa poriadne zväčšila. K spomínaným 30 miliardám dospela banka a je dosť pravdepodobné, že to, čo Slovensko nakoniec zaplatí, bude oveľa menej.
Príbeh sa začína: Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden štát. Mal málo bánk. Nepotreboval ich veľa, pretože všetky ekonomické procesy v ňom plánovalo jedno centrum. Na obchodovanie so zahraničím používalo iba jednu banku. Mala pod dohľadom prakticky všetky finančné operácie so zahraničím.
ČSOB bola jedinou bankou zo starého režimu, ktorá mala know-how a goodwill pre náročnejšie operácie so zahraničím. Dedičstvo minulého režimu ju však poznačilo, mala zlé aktíva a bola podkapitalizovaná. Hrozilo, že neprežije. To si však nemohla dovoliť ani česká, ani slovenská vláda. Znamenalo by to prakticky kolaps zahraničného obchodu. Preto sa obe vlády rozhodli banke pomôcť. Prostredníctvom inkasných jednotiek, ktoré sú eseročkami, kúpili od nej zlé aktíva, väčšinou úvery, a zaplatili jej peniazmi, ktoré si požičali od samotnej banky. V Česku tento úver splácali, na Slovensku nie. Prečo? Prakticky každý minister financií si pred záväzkom zakrýval oči, hoci len málokto z nich pochyboval, že je platný. Desať miliárd bolo pre nich príliš veľa, než aby si o túto sumu zvýšili deficit a pošpinili si tým fazónu štátneho rozpočtu. Problémy nechávali svojim nástupcom. Ak by Slovenská inkasná platila načas, reštrukturalizácia ČSOB by Slovensko vyšla na 13 miliárd korún. Teraz? Problém sa dostal na Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone a ČSOB pýta vyše 30 miliárd. Rozsudok sa nezadržateľne blíži. Splácanie sa môže prípadným odvolaním iba oddialiť, pretože o spochybnenie záväzku by sa môže pokúsiť už len David Copperfield. No ani jemu by sa to nepodarilo. Horkú rozpočtovú pilulku bude musieť pravdepodobne prehltnúť minister financií Ivan Mikloš vinou benevolentného a nezodpovedného prístupu svojich predchodcov. Ku cti mu slúži, že si na to vytvoril celkom slušnú rezervu.
Príbeh sa končí: Kde bolelo, tam bolelo. Problém sa odkladaním nevyrieši. Pri úveroch to platí dvojnásobne. Nehovoriac o tom, že reštrukturalizácia ČSOB mohla pôvodne priniesť štátu zisk. Vláda SR totiž v roku 1999 získala 17,5 miliardy za predaj podielu v ČSOB. Ďalšie dve miliardy prišli z daní z úrokov z úveru, ktoré ČSOB odviedla do štátneho rozpočtu. Ešte aj v roku 1999 - ak by vláda použila peniaze z privatizácie na splátky - bola by SR mala zisk zhruba miliardu korún. Teraz sa Slovensko strate nevyhne.
StoryEditor
Komentár HN: Si daňový poplatník? Plať!
Niečo vyše šesťtisíc korún na občana. Spolu vyše 30 miliárd korún. Taká je suma, ktorú by malo Slovensko zaplatiť Československej obchodnej banke Praha za to, že v rokoch 1995 až 2003 jej nesplácalo zhruba desaťmiliardový úver.