Tento týždeň tomu bude 30 rokov, kedy globálny finančný trh zažil najväčší denný prepad akciových trhov v modernej histórii. Počas Čierneho pondelku americké akcie poklesli o viac ako 20% a austrálske dokonca o 40%. Odvtedy prešli tri dekády. Čo sme sa naučili?
Katastrofa je norma
Počas najväčšej paniky sa mladému opčnému obchodníkovi Nassimovi Talebovi sťažoval kolega, že predsa 6-sigma udalosť sa má stať iba raz za milión rokov (pokles trhu o šesť štandardných odchýlok). Taleb mu odpovedal, že trh o tom nevie.
Od druhej svetovej vojny sa udiali tri poklesy akciového trhu, ktorých sigma bola viac ako 8 (denný pokles o viac ako 7,8%). Podľa normálnej štatistiky by sa takáto udalosť mala stať iba raz za tri miliardy rokov. Čierny pondelok bola pritom udalosť so sigmou 21. Niečo tu nesedí.
Zdá sa, že katastrofické udalosti na finančných trhoch sú oveľa častejšie ako hovorí štatistika normálneho rozdelenia. Každého stretnú minimálne raz za život.
Inovácie sú katastrofa
Za každou finančnou panikou sa ukrýva nejaká finančná inovácia, ktorá zlyhá.
V roku 1987 to bolo „hedžing“ akciových portfólií. Ten sa vykonával cez indexové futures. S tým, ako ekonomika začala vyzerať zle, si investori kúpili poistku a verili, že ich pri poklese akcií ochráni. Stal sa však pravý opak – likvidita na akciových futures bola tak zúfalo slabá, že cena futures sa výrazne oddelila od cien akcií. Snaha ich vypisovateľov chrániť hodnotu futures vytvorila špirálu predajov.
V roku 2007 to boli hypotekárne cenné papiere. Jednoducho, vždy je to nejaká forma finančných derivátov, ktoré sľubujú bezpečie alebo nadpriemerný výnos. Nakoniec sa však ukáže, že ani trojité A bezpečie neprinesie, a nadpriemerný výnos tu je iba do času, kým investícia neskrachuje.
Ľudia zabúdajú, že každý finančný derivát je iba prepákovaná pohľadávka. Pohľadávka, ktorej hodnota sa blíži k nule, keď sa k nule blíži zdravie vypisovateľa tejto pohľadávky.
Centrálne banky nie sú jasnovidci
Posledných desať rokov je dôkazom toho, ako centrálni bankári stratili akúkoľvek kredibilitu. Presnejšie povedané ich ekonometrické modely a ekonomické projekcie sa ukázali ako katastrofa.
Pritom práve centrálni bankári sú tí, ktorí zachraňujú trhy pri panikách. Vtedy, keď finančné deriváty strácajú prudko na hodnote a nikto nikomu nedôveruje prichádzajú s tak potrebou likviditou.
Tak ako to spravil v roku 1987 Greenspan alebo v roku 2008 Bernanke, čím ekonomiky zachránili. Všetko ostatné spravili zle. Aj centrálne banky by mali mať svoje limity.
Trump je jasnovidec
Ľudí, ktorí zarobili na panike v roku 1987 nebolo veľa. No jedným z nich bol Donald Trump. Ten mesiac pred panikou predal takmer celé svoje portfólio. Bude taký jasnovidec aj teraz?