Dôvodom je práve doslovný výraz zlatých čias, keďže Bitcoin sa má opäť štiepiť. Už túto stredu, keď vznikne nový Bitcoin Gold. Nebudem ďaleko od pravdy, keď to nazvem druhým Bitcoin Cashom, keďže princíp bude rovnaký, avšak filozofia za oboma menami je odlišná. Pri prvom štiepení išlo o zvýšenie kapacity bloku na 8MB a naprogramovanie Bitcoinu tak, aby slúžil na transakcie.
Podarilo sa, avšak len dočasne. V súčasnosti je Bitcoin Cash skoro mŕtvy, pretože transakcie v blokoch nezaberajú ani jeden megabajt. Podobne, pravdepodobne, dopadne aj druhé štiepenie. V tomto prípade chceli decentralizovať decentralizovanú menu. Dôvod je ten, že ťažba Bitcoinu je rozdelená medzi pár spoločností, ktoré majú zásadnú výpočtovú silu pri ťažbe Bitcoinu.
A Jack Liao, človek, ktorý stojí za minermi, ktorí sa rozhodli vytvoriť si Bitcoin Gold, to chce zmeniť. A to prostredníctvom zmeny samotného nastavenia Bitcoinu. To znamená, že mena sa už bude dať ťažiť len na grafických kartách a ťažba sa viac decentralizuje.
Klasicky je za tým politika, keďže tvorcovia novej meny sledujú vlastný záujem. Okrem toho, že spoločnosť Jacka vyrába hardvér špeciálne pre Bitcoin Gold, jeho ťažiari si už vyťažili 200-tisíc BTG, aby ich mohli, pravdepodobne, hneď po rozštiepení predať.
V princípe sa vznikom nového Bitcoinu nestane nič zásadné, keďže sa jedná vo väčšej miere o podvod. Napriek tomu cena Bitcoinu vystrelila. Osobne si myslím, že opäť väčšina špekuluje a previedla svoje portfóliá do Bitcoinu.
Dôvodom je to, že v čase delenia dostanú Bitcoin Gold v rovnakom pomere v akom vlastnia Bitcoin. A tak všetci čakajú, kým ho dostanú a potom hneď predajú. Samozrejme treba ho mať na správnom mieste, kde ho aj reálne dostanete, pretože štiepenie nepodporujú všetci.
Za rastom ceny je rovnako aj implementácia Bitcoinu a jeho neustále spomínanie v médiách a to najmä v kontexte regulácie, či používania. Vrece s Bitcoinom je čím ďalej tým roztrhnutejšie.
Prezident Svetovej banky Jim Yong Kim uznal, že Blockchain môže byť v dnešnom svete veľmi užitočný, avšak v prípade derivátov ako je Bitcoin sa obáva o hrozbu Ponzi schém. Kryptomeny si zaslúžili pozornosť aj prezidentky Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovej. Ona vidí potenciál kryptomien a špecificky Bitcoinu v prerode finančných systémov a toho, ako finančné trhy fungujú. Rovnako to z jej strany vyzerá na pozitívny postoj, čo sa týka regulovania kryptomien.
A nie je to len Svetová banka či MMF, ktoré sa pozerajú po Bitcoine, ale čím ďalej viac štátov. Slovinsko by sa rado stalo vedúcou krajinou EÚ v rámci Blockchainu. Presnejšie to predstavil slovinský premiér v rámci stratégie Digitálne Slovinsko 2020.
V ostrovnom štáte Vanuatu si za 43 Bitcoinov môžete napríklad kúpiť občianstvo. Vďaka nemu môžete cestovať po 113 krajinách bez víz. Ďalší ostrovný štát Maurícius rovnako začal používať Bitcoin. Presnejšie, centrálna banka ho začne používať ako kolaterál. Z môjho pohľadu ťažko predstaviteľné, keďže stále vidím problém vo volatilite kryptomeny.
Ďalšími krajinami sú napríklad Bahrajn, Švédsko, India alebo Japonsko, ktoré má v obchodovaní zásadné slovo. Nakoniec je tu aj Venezuela, ktorá Bitcoin nechce, ale pre obyvateľov je vykúpením z biedy, ktorú jej spôsobil socializmus.
Podľa odhadov bola inflácia v septembri na úrovni 2400 percent. V rovnakom mesiaci v poslednom týždni sa podľa decentralizovanej burzy LocalBitcoins zobchodovalo v krajine okolo 1,1 milióna dolárov v Bitcoinoch.
Rovnako pri pohľade na mapu stránky coinmap.org, kde nájdete miesta spojené s Bitcoinom na celom svete, sa počet obchodov, ktoré akceptujú Bitcoiny vo Venezuele postupne rozrastá. Podobne sa zvyšuje aj počet Venezuelčanov v krajine, ktorí ťažia kryptomeny a ich počet sa odhaduje na 100-tisíc.
Napriek tomu, že v ňom vidia obyvatelia záchranu, si nemyslím, že by mohol byť skutočnými peniazmi. S jeho rigidným nastavením (21 miliónov Bitcoinov) si nemyslím, že by mohol fungovať ako skutočné peniaze a pravdepodobne by predstavoval podobné zlo ako inflačná mena. Predstavte si, že ste sa ako podnikateľ rok dozadu rozhodli požičať si na realizáciu svojho projektu v BTC okolo 60-tisíc dolárov.
Potrebovali by ste cca 100 BTC plus úrok, ktorý by bol napr. 5 percent. Dnes by ste mali vrátiť 105 BTC a ich hodnota je cca 600-tisíc dolárov. Vyprodukovať projektom 10-násobok hodnoty za rok je hlúposť. A pokojne to mohlo byť aj naopak. Ak by BTC 10-násobne klesol, boli by ste asi šťastní, ale ten kto Vám požičal, by bol zas vo výraznej nevýhode. V BTC jednoducho nebude existovať nikdy relevantný trh s pôžičkami.
A nepomohlo by ani to, ak by sme zisky a výnosy účtovali len v samotnom BTC. Problém by bol potom v tom, že BTC by destabilizoval úrokovú mieru, resp. trh s pôžičkami by mohol existovať len na veľmi krátku dobu. To by však spôsobovalo rozpad produkčnej štruktúry. Dlhšie doby pôžičiek sú dôležité.
Podporujú relatívne efektívnejšie projekty, ktoré potrebujú na svoj vznik viac kapitálu a času. A to by krátkodobý trh s pôžičkami v BTC znemožňoval. Ibaže by si ľudia dobrovoľne vybrali vyššiu biedu. Vyššia bieda = kratšie produkčné cykly = časovo kratší trh s pôžičkami. BTC sú zlé peniaze, ale významná technológia, ktorá môže ponúknuť aj mnohé riešenia v oblasti financií.
Autorom je Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka.