Drvivá väčšina občanov nečíta programy politických strán. Značná časť tých istých ľudí nechce počas volebnej kampani počúvať, za čo bude platiť, ale čo všetko bude od štátu dostávať. Všetko treba hrať na tváre, veľkú úlohu hrá kampaň v posledných hodinách. Toto všetko sa už slovenskí politici naučili a učia od najatých mediálnych agentúr, toto všetko sa pre nich má stať kľúčom k potenciálnemu úspechu v júnových parlamentných voľbách.
Práve plytkosť a prvoplánovosť minimalizovaných volebných téz vedie v reálnom povolebnom živote k pravidelnému rozčarovaniu voličov: nie všetko sa dá totiž splniť, pretože na niečo nie sú partneri a na väčšinu ostatných vecí nie sú zase peniaze zo štátnej kasy. Tam, kde sa končia volebné emócie, začína sa zdravý povolebný rozum. To isté platí pre "bezplatné" vysokoškolské štúdium, ktoré de facto vylúčili všetky politické strany: po víkende sa k nim vo svojom programe definitívne pridala aj SDKÚ.
Paradoxne, práve neúspešný zákon o študentských pôžičkách (každému bol zrozumiteľnejší snahou o zavedenie poplatkov pre internistov) takmer rozbil vládnu koalíciu, ktorá ho niekoľko rokov intenzívne presadzovala. Tento zákon mal definitívne odstrániť mýtus o štúdiu bez poplatkov, ktoré znemožňuje vysokoškolské vzdelávanie aj mladým zo sociálne slabších rodín. Poplatky mali priniesť peniaze, ktoré školstvu chýbajú, poplatky mali odstrániť korupciu - napríklad pri prijímačkách.
Čaká nás teda priam "idylický" svet s ešte drahšími skriptami, stravou, internátmi a podnájmami. Svet, z ktorého už značná časť vysokých škôl vykorčuľovala sofistikovanými platbami pre externistov (dary či finančné plnenie zmlúv so sprostredkovateľskými agentúrami), s ktorými si nevie rady ani ministerstvo školstva a polícia. Svet akejsi vzdelávacej či poznatkovej ekonomiky, ktorá sa nevie ekonomicky správať ani pri "výrobe budúcich mozgov a elity".
Nikto nemôže politickým stranám zazlievať, že pri zháňaní ďalších hlasov uprednostnili cit pre populizmus. V hre sú predsa prvovoliči, mladí ľudia, ale najmä ich rodičia. To isté voličské zázemie, ktorému sa však už nikto neunúva vysvetliť, ako sa bude dať po niekoľkých desaťročiach zladiť "bezplatné" vysokoškolské štúdium s nárastom jeho dostupnosti a kvality. To isté voličské zázemie, ktoré chce počúvať o skvelom živote so stopercentným štátnym servisom. O živote, ktorý je na míle vzdialený bilbordom, reklamným agentúram a rôznym stredoeurópskym tigrom.
StoryEditor