Procesy globalizácie, populačného vývoja, životného prostredia, sociálnej súdržnosti, kvality života a iné faktory vytvárajú novú situáciu vo vývoji ľudskej spoločnosti. Prichádza obdobie informačnej, znalostnej (vedomostnej) spoločnosti, znalostnej ekonomiky. Uvedené pojmy vyvolávajú diskusie vo vedeckých kruhoch z hľadiska ich definície a obsahu. Cieľom tohto príspevku nie je spresniť ich obsah, hoci by sa to malo čo najskôr urobiť. Tieto pojmy sa spájajú s predstavami o možnej budúcnosti spoločnosti, vývoji ekonomiky a väčšinou pôsobia povzbudzujúco.
Pojem znalostná ekonomika sa spája s treťou etapou rozvoja spoločnosti a nasleduje po agrárnej a priemyselnej etape. Neznamená nič iné, len to, že budúci vývoj je v rozhodujúcej miere ovplyvňovaný využívaním ľudského potenciálu - jeho vedomostí a znalostí.
Preto je budúcnosť sveta, integračných zoskupení štátov, či jednotlivých krajín, založená na vzdelaní a kultúre. Na tento fakt už dnes reagujú USA, Čína, Japonsko a India. Európska únia sa touto problematikou začala zaoberať v Lisabonskej stratégii z roku 2000. Tento dokument vyjadruje strategický cieľ Európanov na najbližšie desaťročie a stal sa základným kameňom pre hospodársku politiku každého členského štátu. Slovensko prijalo svoju vlastnú "národnú lisabonskú stratégiu". Za prioritu v národnom hospodárstve považuje znalostnú ekonomiku, ktorej základom sú ľudské zdroje a vzdelanie.
S tvorivým riešením úloh majú nezastupiteľné miesto vysoké školy a ich jednotlivé fakulty - z hľadiska vzdelávacích procesov a vedeckovýskumnej činnosti. Univerzitná úroveň vzdelania a myslenia je predurčená na to, aby pomáhala spoločnosti už dnes odhaľovať svoju budúcnosť a cesty k naplneniu celospoločenských cieľov. Viacerí pedagógovia NHF Ekonomickej univerzity, ale aj ďalších jednotlivých fakúlt, považujú za povinnosť spolupodieľať sa na tvorbe vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti. Predpokladám, že práve na túto oblasť sa v budúcnosti bude orientovať ich vzdelávacia, vedecká a výskumná činnosť. Realizácia pridanej hodnoty pedagógov vo vzdelávacom procese a možnosť realizácie pridanej hodnoty absolventmi, je hlavnou cestou k znalostnej ekonomike z hľadiska akejkoľvek vysokej školy a jej konkrétnej fakulty či katedry.
Rudolf Sivák, dekan Národohospodárskej fakulty EU, Bratislava