Slovensko je krajinou, ktorá trestuhodne nevyužíva a nepodporuje využívanie domácich energetických zdrojov, čo sa v plnej miere týka aj biomasy. Pritom ide o obnoviteľný zdroj energie. Na druhej strane zápasí s rizikom nedostatku elektrickej energie, ropy a zemného plynu, ktoré sú neobnoviteľné. Pri rope a zemnom plyne sme úplne závislí od dovozu z Ruska, cez rizikové Bielorusko či Ukrajinu. Aj jadrové palivo sa dováža len z Ruska. Hoci nie politicky, ale energeticky, a tým aj ekonomicky sme vazalom Ruska. Táto závislosť je veľmi riskantná a nie je možné zvrátiť vývoj, keď nám Rusko začne tieto suroviny predávať za podstatne vyššie ceny ako dnes.
Koľko je asi biomasy na Slovensku, keď sa o nej takmer denne píše? Približne polovica Slovenska je zalesnená, lesy dorastajú, ťažia sa a vo veľkej miere vo forme guľatiny exportujú. Rovinaté časti územia sú zasa vhodné na pestovanie obilnín, repky a slnečnice a poskytujú iný druh biomasy. Pri exporte suroviny je minimálna pridaná hodnota, správame sa ako rozvojová krajina so všetkými následnými negatívami. Štatistiky a zodpovední mlčia o tom, aký objem dreva vyvezieme a pre producentov dreva (hlavne štátne Lesy SR) je veľmi ťažké sledovať, kam ich drevo putuje. Najlepšie sa vždy zarábalo a zarába na obchode, a tak je to prirodzene aj pri dreve.
Okrem tohto priameho exportu guľatiny existuje aj nepriamy export, kde drevo putuje zahraničným investorom, ktorých sme ešte aj bohato vydotovali a dotujeme, aby ďalšiu surovinu, prípadne polotovary, vyvážali. Často dochádza až k takým absurdným javom, že zahraničný investor postaví napr. fabriku na výrobu drevených peliet či brikiet a 100 percent produkcie vyvezie. Vôbec ho nezaujíma, či by toto palivo mohli chcieť aj domáci spotrebitelia. Aj v tejto oblasti sa správame ako krajina tretieho sveta. Zaujímavé je, že takíto "investori" sa k surovine dostanú...
Denne sledujeme zápas spracovateľov dreva o základnú surovinu. Všetci, píly, nábytkárne, výrobcovia palív na princípe biomasy, majú problémy aj s jej veľmi rýchlo rastúcou cenou. Na druhej strane sledujeme zápas ministerstva životného prostredia o limity emisií s Európskou komisiou. Domáce zdroje vyvážame (opäť zdôrazním, s nízkou pridanou hodnotou) a pritom chceme ústretové kroky od tej istej Európskej komisie, ktorá sa snaží o napĺňanie globálnych environmentálnych cieľov. Máme ich vypracované, ale štát prakticky bráni implementácii zmysluplných projektov. Keby sme racionálne hospodárili s biomasou, nemuseli by sme prosiť EK o zhovievavosť a úľavy. Pred pár rokmi začali niektorí podnikatelia predávať emisie za pár korún a o chvíľu ich budú naši priemyselníci kupovať za drahšie peniaze z ešte menej rozvinutých krajín.
Je tu skutočne chyba v stratégii, v stratégii Slovenskej republiky. Je zaujímavé, že ešte aj predchádzajúca pravicová vláda viac v tejto oblasti robila ako dnešná hrdiaca sa sociálnym vývesným štítom. V rozvinutých krajinách to pochopili a už viac ako desať rokov podporujú budovanie zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Viac ako dva roky sa pripravoval program podpory biomasových kotolní pre rodinné domy, teraz ho negujú. U nás aj to málo programov, ktoré existovali, už nefunguje a zápasíme o pár miliónov v štátnom rozpočte na podporu skutočne trvaloudržateľných riešení. Vyvážame biomasu, vyvážame biopalivá a keby sme podporili slovenské domácnosti, slovenských podnikateľov, istotne by si inštalovali zariadenia na ich využitie. Znižovala by sa závislosť od dovozu energetických zdrojov, znižovali by sa emisie a podporoval by sa trvalý rast.
Len využitím domácich energetických zdrojov biomasy by bolo možné v priebehu piatich rokov vytvoriť 10 000 trvalých pracovných príležitostí za polovicu peňazí, ako napr. dostala od štátu len automobilka KIA. Máme odborníkov, máme koncepcie, máme projekty, len nie je toho, kto by to skutočne odštartoval a plánovito riadil. To je nevyhnutné na základné plánovanie rozvoja Slovenska, ktoré má vysokú návratnosť v ekonomických, rozvojových, pracovných príležitostiach a aj v znížení emisií. Očakávame, skutočne očakávame od nového vedenia Lesov SR, že nasmeruje slovenské drevo na Slovensko, slovenské piliny či štiepky na Slovensko, nie však obchodníkom, ale konečným spotrebiteľom. Očakávame od vlády, ministerstva životného prostredia, hospodárstva a pôdohospodárstva, že začnú rozvoju Slovenska venovať aspoň takú podporu ako zahraničným investorom.
Ladislav Židek -- BIOMASA, združenie právnických osôb