Veľa ľudí oprávnene považuje summit prezidentov G8 za najpríbuznejšiu formu vlády sveta. Preto je škoda, že tieto schôdzky sú také úzkoprsé, a teda nezaujímavé, a že počas nich je len málo priestoru na neformálnosť, ktorá je taká potrebná na dosiahnutie pokroku v ťažkých otázkach vrátane svetového mieru a prosperity.
Tento rok je to však o niečo lepšie aj vďaka tomu, že hostiteľom je Vladimir Putin. Medzi ním a jeho západnými protihráčmi je až nadmieru napätia, preto je málo pravdepodobné, že emócie zostanú ukryté za maskami. Ak však takéto stretnutia majú byť efektívne, potrebujeme zmeniť ich charakter a trochu rozvíriť atmosféru.
Mám takýto návrh. Prečo by sa George W. Bush, Putin a ostatní lídri nemohli stretnúť na filmovom večere G8 a potom pri poháriku diskutovať o dojmoch z premietania? To by mohlo predsa rozprúdiť konverzáciu!
Samozrejme, je otázka, aký film vybrať. Tento rok je jasným favoritom špionážny triler o Jamesovi Bondovi z roku 1963 Srdečné pozdravy z Ruska. Už len názov z neho robí víťaza a prezidentom by sa určite páčilo iskrenie medzi zdvorilým britským špiónom Bondom (Sean Connery) a jeho príťažlivou spoločníčkou z KGB Tatjanou (Daniela Bianchi). Ak by ste sa obávali, že milostné vzplanutie medzi nimi by mohlo vyvolať prúd vulgárnych poznámok z úst politikov, tak prítomnosť Angely Merkelovej by tomu mohla zabrániť.
Po pár pohárikoch by azda mohol Putin vyjsť s pravdou von, či ešte ako agent KGB niekedy riadil čo i len podobnú operáciu. A Bush, aj keď podobnú osobnú skúsenosť nemá, by mohol prerozprávať niektoré zo zážitkov svojho otca z čias, keď bol v 70. rokoch na čele CIA. Aby nezostali na okraji záujmu, tak Európania by mohli využiť romantické zábery Istanbulu a prezradiť, či Turecko niekedy vstúpi do ich klubu.
Naporúdzi sú však ďalšie možnosti. Napriek rozpakom, ktoré by vyvolali, ctení hostia by si mohli pozrieť dokument Nepríjemná pravda, ktorý komentuje Al Gore. Je to muž, ktorého Bush tesne porazil v prezidentských voľbách v roku 2000. Film opisuje neustále a vo svojich dôsledkoch katastrofálne ohrievanie Zeme počas priemyselnej éry. Celý problém diskutabilne dáva za vinu vyšším emisiám z automobilov, elektrární a pod.
Snímka by Európanom, ktorým na týchto schôdzkach G8 vždy hrozí marginalizácia, priniesol možnosť pochváliť sa, ako na rozdiel od Američanov a Rusov už plnia svoje úlohy, a to prostredníctvom vysokého zdanenia palív. Na druhej strane by asi Bushovi mohli povedať jeho tvrdší kolegovia republikáni, že globálne otepľovanie zdvihne hladinu oceánov do takej miery, že zaplavia tie štáty USA, ktoré volia opozičných demokratov, a tak potom zostanú len tie, ktoré sú republikánom naklonené.
Putinov postoj ku globálnemu otepľovaniu by bol menej dvojzmyselný. Vzhľadom na to, ako je -- dokonca až trápne -- jeho krajina závislá od ziskov z ropy a plynu, len ťažko by chcel podporiť väčšiu snahu znižovať spotrebu energií.
Existuje však ešte veľa ďalších spôsobov, ako udržať pri živote G8. Spomeňme si na summit v škótskom Gleneagles v roku 2005. V zúfalej snahe uchmatnúť trochu hviezdnej slávy z kampane za zníženie dlhov chudobných krajín, ktorú viedli rockové celebrity, lídri G8 súhlasili s odpustením dlhov, aj keď vlastne nikto ani nečakal, že ich niekedy vôbec splatia. Namiesto toho, aby naozaj našli efektívnu pomoc Afrike, rozhodli sa pre zúfalé prosíkanie, aby sa mohli odfotografovať s Bonom a Angelinou Jolie.
Filmové večery G8 by boli ideálnou zámienkou na pozývanie hviezdnej smotánky, aby pomohli rozhýbať diskusie. Nechceli by sme sa azda všetci dozvedieť, ako by si Bond (pardon, Sean Connery) poradil s Iránom a so Severnou Kóreou?
Samozrejme, chybička sa niekedy stane. Napríklad keby Rusko nechtiac použilo pirátsku kópiu filmu, čo je vraj bežná prax v celom Rusku. To sotva urobilo dobrý dojem, najmä na kritiku, ktorej je podrobovaná Čína za to, že málo energicky presadzuje ochranu autorských práv k duševnému vlastníctvu. Alebo čo keby sa po niekoľkých rokoch celá vec zmenila na bezduché rétorické cvičenia z politickej korektnosti?
Napriek tomu dajme filmovému večeru G8 šancu. Bol by určite omnoho zábavnejší než súčasná forma a čo keby náhodou inšpiroval k lepšej politike.
Autor je profesor ekonomiky a verejnej správy na Harvardovej univerzite a bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu.
Copyright: Project Syndicate, 2006
www.project-syndicate.org