Komentár HN: Neriešiť, ale prehlušiť

Na podozrievanie svojich politických partnerov má každý právo. Dokonca je to užitočné, predchádza to sklamaniam a prehrám.
Toto právo má aj SMK a aj ho uplatňuje. Vari najtvrdšie v posledných dňoch, keď predseda strany Béla Bugár obvinil SIS, kde sa traduje najväčší vplyv SDKÚ, že únikom informácií sa organizuje kampaň proti dvom ministrom za SMK.
Zastaviť sa možno pri niektorých veciach. Predovšetkým tajná služba je povinná získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach, ktoré môžu vážne ohroziť alebo poškodiť ekonomické záujmy republiky. Agrodotácie síce ekonomické záujmy Slovenskej republiky (tak ako celej Európskej únie) poškodzujú, ale zrejme nie v tom zmysle, aby boli predmetom intenzívneho záujmu SIS. Iná vec je, že jej nemožno zazlievať, keď periférne sleduje aj citlivé činnosti, ktoré môžu byť predmetom korupcie a priestorom prerastania organizovaného zločinu so ctihodným podnikaním a vysokou politikou.
Únik tajných informácií, ak skutočne nastal, je odsúdeniahodnou, nebezpečnou vecou a ďalšou výzvou parlamentu zefektívniť kontrolu tajných služieb. Aj v minulom funkčnom období bol rad indícií, že sa SIS nepriamo zúčastňuje na politickom súperení, o období pred rokom 1998 ani nehovoriac. Investigatívni novinári majú dosť široké stoly, aby si na nich našli diskreditačné materiály. Mimochodom, bolo by zaujímavé vedieť, aký podiel medializovaných káuz je výsledkom skutočnej pátracej činnosti novinára úplne od začiatku a aký vznikol cieleným podstrčením informácie na znemožnenie politického protivníka.
Bugár má nepochybne pravdu, že treba vyšetriť únik informácií, jeho politický kontext a vyvodiť dôsledky. Avšak možno nechať bez dôsledkov konanie ministra pôdohospodárstva? Je skutočne dôležitejšie to, ako sa Simonov prípad dostal na svet, ako konanie verejného činiteľa. A ďalší dôkaz komplotu? Vedeli o tom dávno, vyšli s tým až teraz.
Zdá sa, že SMK sa usiluje prehlušiť dotačný prípad svojho ministra, ktorý po dvoch-troch dňoch verejnosť príliš nezaujíma, lebo sa jej nedotýka, strašením zneužívania tajnej služby. To občanom pohne oveľa viac.
Diskreditačné kampane sa budú robiť ďalej, je to superúčinný nástroj v hre proti politickému protivníkovi a často aj partnerovi. Neprípustné je pritom zneužívať štátne služby, štátne peniaze a štátne posty.