Podnikateľský duch a ekonomické prekážky

Vlády na celom svete chcú podporovať podnikanie. Aj keď väčšina novo založených podnikov nikdy nedosiahne žiadny zvláštny význam, každá malá firma je experimentom a značný počet experimentov je nevyhnutnou podmienkou občasného vzniku firmy, ktorá dokáže premeniť ekonomiku krajiny -- či dokonca dosiahnuť medzinárodnú dôležitosť. Stručne povedané, podnikanie je inkubátor, ktorý predstavuje nevyhnutný predpoklad dlhodobého ekonomického úspechu.
Pri vysvetľovaní výkyvov v úrovni podnikania v jednotlivých krajinách sa dnes venuje veľká pozornosť rozdielom v prístupe a politike v celoštátnom meradle. Podstatné rozdiely existujú aj v úrovni podnikania v jednotlivých krajinách. Ľudia zo Šanghaja sú vraj podnikavejší ako ľudia v Pekingu. Ľudia v ukrajinskom meste Cherson majú podnikavejšieho ducha ako ľudia z Kyjeva.
Vo svojej nedávnej štúdii Mariassunta Giannettiová a Andrej Simonov zo Štokholmskej ekonomickej fakulty ukazujú veľkosť rozdielov v úrovni podnikania medzi švédskymi samosprávnymi obcami. Podnikateľov definujú ako občanov, ktorí vykazujú príjem zo spoločnosti, ktorú ovládajú a v ktorej prinajmenšom pracujú na čiastočný úväzok. Zistili, že podiel podnikateľov na celkovej populácii sa v 289 sledovaných samosprávnych obciach značne odlišuje a pohybuje sa v rozmedzí od 1,5 po 18,5 percenta.
Čo hovoria tieto rozdiely o skutočných príčinách podnikavého ducha? Zmeny politiky na celoštátnej úrovni nemôžu vysvetliť odchýlky, ktoré zistili Giannettiová a Simonov. V osemdesiatych rokoch a na začiatku deväťdesiatych rokov sa odstránilo centralizované vymeriavanie miezd a švédska vláda znížila osobné aj firemné dane. Miera podnikateľskej aktivity sa v dôsledku toho v celej krajine zdvojnásobila, ale medzi samosprávnymi obcami sa reakcie na tento krok veľmi líšili. Prečo?
Zdá sa, že veľa vysvetľujú kultúrne odlišnosti: náboženstvo a politika sa na odchýlkach medzi samosprávnymi obcami podieľali približne jednou polovicou. Viac podnikateľov pôsobilo v obciach, ktoré mali vysoký podiel dôchodcov s členstvom v Švédskej cirkvi (do roku 2000 oficiálna štátna cirkev) a vysoký podiel pravicových voličov.
Okrem toho sa zdá, že tu funguje mechanizmus spätnej väzby: mestá s väčším počtom podnikateľov majú sklon plodiť ešte viac podnikateľov. Keď podnikateľská kultúra zapustí korene, väčšinou sa na miestnej úrovni šíri, lebo ľudia sa o podnikaní dozvedia a začína ich priťahovať -- aj keď im neprináša okamžitú alebo istú návratnosť. Giannetiová so Simonovom dokonca odhalili, že priemerný príjem podnikateľov v obciach s vysokou mierou podnikania je nižší ako v obciach, kde je málo podnikateľov. Aj štúdie z ďalších krajín ukazujú, že podnikatelia často dosahujú nižšie začiatočné príjmy a rast príjmov, než by dosahovali ako zamestnanci. Tieto výskumy naznačujú, že príčinou rozdielov v miere podnikania nemusia byť lepšie ekonomické príležitosti ("ponuková" strana podnikateľskej rovnice) ako skôr kultúrne odlišnosti, vďaka ktorým prináša podnikanie jednotlivcovi väčší osobný prospech ("dopytová" strana ).
Giannettiová so Simonovom podporujú túto hypotézu, keď tvrdia, že rozdielna prestíž podnikateľov v jednotlivých samosprávnych obciach môže vysvetľovať rozdiely v úrovni podnikania. V niektorých obciach sa podnikatelia tešia vysokému sociálnemu postaveniu bez ohľadu na to, či sú už úspešní; inde sa na nich ľudia pozerajú zvysoka a obdivujú viac iné povolania. Myšlienka, že prestíž hrá dôležitú úlohu, nie je nová. Sociologička Michele Lamontová vo svojej knihe Money, Morals & Manners (Peniaze, morálka a spôsoby) porovnávala definície úspechu vo Francúzsku a v Spojených štátoch. V obidvoch krajinách robila rozhovory s ľuďmi a pýtala sa ich, čo znamená byť "váženým človekom". V podstate sa ich pýtala na vnímanie toho, čo je v živote dôležité, a na ich osobný pocit identity.
Štúdia Michele Lamontovej potvrdila všeobecné presvedčenie, že Američania si cenia podnikateľský úspech, kým Francúzi prikladajú väčšiu hodnotu kultúre a kvalite života. Vo Francúzsku sa častejšie ako v Spojených štátoch vyjadruje neskrývané opovrhnutie nad "chamtivými" podnikateľmi a konkurenciou.
Kým sa Lamontová zamerala na rozdiely medzi Francúzmi a Američanmi, najzaujímavejším aspektom jej štúdie bolo zistenie, že značné rozdiely panujú aj medzi jednotlivými regiónmi vo Francúzsku. Porovnávala Clermont-Ferrand, hlavné mesto kraja Auvergne v centrálnom Francúzsku s Parížom. Obyvatelia Auvergne majú povesť šetrných a prísnych ľudí a aj napriek nedávnym značným pokrokom je v kraji relatívna núdza o kvalitnú kultúru.
Lamontová zistila, že ľudia v Paríži aj v Clermont-Ferrand majú sklon vyjadrovať pohŕdanie nad "hrabivosťou". Zatiaľ si Clermonťania cenia predovšetkým "jednoduchosť, pragmatizmus, tvrdú prácu a odhodlanie", Parížania kladú väčší dôraz na "šmrnc a lesk". Lamontová na záver usúdila, že "v mnohých ohľadoch majú Clermonťania bližšie k Hoosierom (prezývka obyvateľov štátu Indiana na americkom stredozápade) ako k Parížanom". Jej dôkazy naznačujú, že v Clermont-Ferrand v porovnaní s Parížom existuje vyšší vnútorný dopyt po zakladaní malých firiem.
Prakticky každá krajina je kolážou miestnych kultúr, ktoré sa líšia v spôsobe, akým motivujú ľudí a utvárajú ich osobnú identitu. Rozdiely v tom, ako tieto kultúry definujú, čo znamená byť váženou osobou a ako sa váženosť prejavuje, pravdepodobne do značnej miery vysvetľujú výkyvy v úrovni podnikania.
Nielen ekonómovia majú sklon pozerať na štáty ako na celok a zdôrazňovať význam národných prístupov a národných politík, ako hlavných faktorov, ktoré podporujú alebo brzdia podnikanie. V skutočnosti celoštátny úspech podnikania závisí od vývoja miestnych kultúr a ich interakcií s národnými politikami. Podnikateľský duch môže zakoreniť v kultúrne prívetivých regiónoch ktorejkoľvek krajiny, ak sa odstránia ekonomické prekážky a potom sám seba priživovať, až jeho význam prerastie na celoštátnu úroveň.
Autor je profesor ekonómie na Yalovej univerzite a riadi spoločnosť Macro Securities Research.
Copyright: Project Syndicate 2005
www.project-syndicate.org