Podľa správy EK z roku 2006, sa v daňovej oblasti pritvrdzuje v boji proti daňovým únikom. Za hlavné ciele komisia považuje: zlepšenie spolupráce medzi štátmi únie, nový prístup k spolupráci s tretími krajinami, modifikácia súčasného systému DPH, preskúmanie špecifickejších prostriedkov, ako je prispôsobovanie povinností súvisiacich s podávaním daňových priznaní podnikateľov a zlepšenie výmeny informácií.
V únii sa podľa EK daňovými podvodmi stráca dve až 2,5 percenta z HDP, čo je asi 200 -- 250 miliárd euro. Z tohto asi najviac odlevov je pri DPH, kde sa podľa odhadov ročne prepadne 10 -- 12 percent hodnoty vybranej dane. Deje sa to predovšetkým na báze vnútroštátnych alebo medzinárodných reťazcových (karuselových) podvodov, najmä na princípe podvodného odčerpania nadmerných odpočtov DPH cez medzičlánky tzv. zmiznutých obchodníkov (missing traders).
Fínsko ako momentálny predseda EÚ chce presadiť reformu DPH a deklarovalo jasnú snahu dosiahnuť pokrok v boji proti daňovým podvodom. Fínsko sa môže pochváliť nízkou čiernou ekonomikou (4 -- 5 percent ročne z HDP) na jednej strane, ale i vynikajúco organizovanou medzirezortnou spoluprácou v boji proti ekonomickým zločinom na strane druhej. Pod ministerstvom financií tu roky funguje projektová skupina expertov na čele s projektovým manažérom z daňovej správy, ktorá v súčinnosti s rezortmi ministerstiev vnútra a spravodlivosti a ich odborníkmi ( experti colnej, daňovej správy, polície a justično-exekučných zložiek) bola zostavená vládou už pred rokmi a predpoklad jej trvania je do roku 2008.
Osobná kultúra, stupeň demokracie, legislatíva i podnikateľské prostredie sú fenomény, ktoré výrazne ovplyvňujú vývoj nielen daňovej, ale aj celkovej finančnej disciplíny v jednotlivých krajinách. Finančný audit, najmä v oblasti verejného sektora štátu, sa stáva jedným z kľúčových nástrojov na riešenie načrtnutého problému. Aby auditorský tím bol dlhodobo úspešný v boji proti sofistikovaným praktikám podvodníkov nielen na báze vysokokvalifikovaných bielych golierov, je nutné ho nielen náročne vyškoliť, ale i stabilizovať, aby "nemigroval" za lepšími podmienkami do privátneho sektora.
Z hľadiska Slovenska je vhodné pripomenúť, že vlajkoví finanční audítori štátu nie sú zaplatení dostatočne. Nerovnováha je evidentná v tom, že na jednej strane sa radikálne zlepšilo daňové inkaso štátu, na druhej strane však odmeňovanie a spoločenský status "daniarov" je nízke.
Autor je spolupracovníkom HN