Ak sa na Slovensku hľadajú inšpirácie na porovnanie so zahraničím, tak vhodnou krajinou, napríklad na báze veľkostného modelu, je Dánsko. Hoci je Dánsko kráľovstvom a Slovensko republikou, sú veci, kde je priestor sa inšpirovať. Obe krajiny majú rozlohu niečo vyše 40-tisíc štvorcových kilometrov, takmer rovnaký počet obyvateľov, hoci Dánsko má 7-krát výkonnejšiu ekonomiku.
Evidentným znakom vyspelej demokracie i výkonnosti ekonomiky je aj 3-percentný podiel tzv. tieňovej (sivej, čiernej) ekonomiky, ktorá je u Dánov v pomere k HDP až päťkrát nižšia ako u Slovákov, Dánsko je medzi troma krajinami sveta s najnižšou mierou korupcie, Dáni nepotrebujú takmer nikde záclony, všetko sa deje transparentne vrátane štátnych zákaziek a pod.
Spoločnou platformou je i jednopásmová sadzba dane z pridanej hodnoty - len s tým rozdielom, že v SR je to 19 % a v Dánsku 25 %. Veľký rozdiel je však v nastavení základu výkonnosti daňového systému. Slovensko má nízke dane z príjmov a v štruktúre daňových príjmov štátu tvoria až dve tretiny výnosy z nepriamych daní. Dánsko má v kontexte známeho sociálneho štátu a škandinávskeho modelu vysoké priame dane vrátane dane z príjmov, pričom daňový mix (súhrn všetkých daní v krajine) je tvorený podielom viac ako dve tretiny z priamych daní. Toto opačné garde v daniach znamená napríklad aj rozdielny vývoj daňových únikov i prístupov daňovej kontroly. Zatiaľ čo v Dánsku viac kontrolujú priame dane, na Slovensku viac nepriame dane.
Obe porovnávané krajiny dosiahli za posledné roky veľkolepý úspech v odvahe i zrealizovaní daňovej reformy. Tieto reformy však boli odlišné, hoci obe majú charakter daňovej mondializácie (nádych neopakovateľnej inovačnej svetovosti v daniach).
Slovensku išlo o daňovú reformu od roku 2004 na báze tzv. rovnej dane so sprievodným znížením a so zjednotením daňových sadzieb. Slovensko ako transformujúca sa ekonomika a so svojím stupňom vyspelosti demokracie i v stave korupcie múdro zvolilo kvôli transparentnosti model daňovej decentralizácie.
Dánsko po nástupe novej liberálnejšej vlády zvolilo presne obrátenú rošádu. To znamená posilnilo centralizáciu daní tak, že spojilo v novej daňovej reforme od roku 2005 centrálnu platformu daní s municipialitami (obce a mestá). Od tohto kroku očakáva najmä lepší komplexnejší daňový servis pre občanov a ostatných daňových poplatníkov krajiny na jednej strane, ale i úsporu v riadení i kapacitách ľudských zdrojov na druhej strane. Hodnotiť priebežné výsledky doteraz je predčasné.
Komparáciu a partnerstvá z hľadiska Slovenska treba rozvíjať s bohatými krajinami EÚ. Dá sa tak následne skôr overiť miera pokroku a lepšie aplikovať to, čo už bolo inde s úspechom odskúšané. A to je produktívnejší postup ako niektoré praktiky silového tvárenia sa, že chceme byť pápežskejší ako pápež alebo objavovať Ameriku aj v takých oblastiach, kde to už dávno bolo dobre vymyslené (teória) i dlhodobo pozitívne odskúšané (prax).
Autor je analytikom Daňového riaditeľstva SR