Médiá vystihujú krajinu

Nedávno zmenil formát vplyvný britský denník, pred pár týždňami ešte radikálnejšou zmenou prešiel jeden slovenský denník. Oba spája to, že dnes ponúkajú plnofarebné vydanie a od zmien si veľa sľubujú. Tu sa však príbehy rozchádzajú.
Meniť formát novín je v Británii dlhodobejším trendom, okolo ktorého sa vedú vášnivé diskusie. Základnou otázkou je, či môžu seriózne noviny vychádzať na inom ako veľkom, "plachtovom" formáte. Kritici tvrdia, že so zmenou na menší formát sa zákonite musí zmeniť aj obsah. Tabloidu však už dal dávnejšie prednosť Independent a pred pár mesiacmi aj The Times. Obom denníkom vďaka tomu pribudli desiatky tisíc čitateľov. Zatiaľ za rovnaký čas novinám na veľkom formáte čitatelia ubúdali. Najnovším konvertitom je The Guardian. Noviny zostali na polceste a vybrali si stredne veľký formát, tzv. berlínsky, používaný na kontinentálnej Európe. Labouristi, ku ktorým mal Guardian hodnotovo vždy najbližšie, sú známi presadzovaním tzv. tretej cesty, a treťou cestou sa v trochu inom zmysle ubral aj tento denník.
Noviny dokazujú, že prechod na menší formát nemusí ani zďaleka automaticky znamenať bulvarizáciu a splošťovanie tém. Zdá sa, že Guardian sa ubral presne opačným smerom. Na rozdiel od ostatných denníkov sa na titulných stranách minulý týždeň nevenoval víťazstvu britského kriketového mužstva, ale problémom v školstve. Nová grafika je veľmi úhľadná a jemná. V obsahu je už dlhšie viditeľný trend podávať témy čo najkomplexnejšie a pokiaľ sa dá, tak aj s ekonomickým pozadím. Ako konštatoval jeden mediálny analytik, majú šancu stať sa akýmisi "sekulárnymi Financial Times". Či im to okrem prestíže prinesie aj čitateľov, ukáže sa v decembri, keď budú dostupné prvé čísla o predajnosti denníkov.
Na rapídny prílev nových čitateľov stavila už nebohá Národná obroda, ktorá sa prevtelila do iného denníka. V jej dejinách sa odráža politické dianie dvoch období. Denník s týmto názvom vznikol krátko po druhej svetovej vojne, nástup komunistov k moci prežil iba o krátke tri mesiace. V novinových stánkoch sa objavil až po novembrovej revolúcii, kde prežil niekoľko zmien majiteľov a aj toho, koho chcel osloviť. Od liberálneho vládneho denníka cez opatrne kritické noviny počas poslednej Mečiarovej vlády (ukážkovou schizofréniou toho obdobia boli vlastníci z Východoslovenských železiarní a nelojálna redakcia), pokus urobiť z Národnej obrody ekonomický denník, aj návrat do starých koľají, kde sa však už zabývala úspešnejšia konkurencia. Počtom odvolaných šéfredaktorov mohla Národná obroda konkurovať len počtu odvolaných riaditeľov v Slovenskej televízii, čo iba podčiarkovalo situáciu v oboch médiách. Národná obroda bola posledných desať rokov svojej existencie stratovým podnikom, napriek tomu sa na Slovensku vždy našiel nový vlastník, ktorý ju bol ochotný dotovať. Dôvod bol jednoduchý -- sľuboval si od toho politickú moc. Dnes už denník s týmto názvom neexistuje, vlastníckym pokračovateľom je bulvárny denník 24 hodín. Podľa zákulisných špekulácií je dôvod na zmenu jednoduchý: blížia sa voľby a okrem toho sú majitelia denníka prepojení s komerčnou televíziou, ktorá by jeho prostredníctvom chcela propagovať vlastné programy. Zasa sú za zmenami všetky iné možné dôvody než spokojný čitateľ. Tomu musí stačiť, že má farbu na každej strane.