Slovenská pošta (SP), š. p., Banská Bystrica v uplynulých dňoch zverejnila dve informácie, ktoré sú bez hlbšej analýzy pre mnohých nie celkom pochopiteľné: veľmi dobré osemmesačné hospodárske výsledky so ziskom pred zdanením vo výške takmer 400 mil. Sk a zároveň návrh na zvýšenie poštových taríf už od 1. januára budúceho roka o 15 %, čo predraží pre občana aj tie najbežnejšie poštové služby. Na jednoduchú otázku, prečo chcú poštári zdražieť svoje služby, keď ich profit je taký vysoký, však už taká jednoduchá odpoveď nie je. Pri hodnotení týchto faktov je potrebné brať do úvahy nielen viacero skutočností, ale sa aj vrátiť do neďalekej minulosti. V rámci federácie a jednotnej Správy pôšt a telekomunikácií boli náklady na doručovanie i prevádzku slovenských pôšt oproti českým omnoho vyššie a keď v roku 1992 došlo k úprave poštových taríf, mali nové národné pošty po rozdelení federácie rozdielne postavenie. Kým Česká pošta si prírastkom cien vytvorila predpoklady na investície do svojho rozvoja, Slovenská pošta ním len pokryla svoje náklady. Až do úpravy taríf v roku 1997 vplyvom inflácie, ktorá od roku 1993 presiahla 60 %, jej klesal hospodársky výsledok a manažment pošty každý rok musel prijímať tvrdé reštrikčné opatrenia v čerpaní a spotrebe nákladov. Pritom Slovenská pošta od svojho vzniku, s výnimkou 19 mil. Sk na dobudovanie medzinárodnej pošty v Bratislave, nedostala od štátu ani korunu dotácií. Úpravy taríf v rokoch 1997, 1999 a v roku 2000 jej pomohli tento sklz len dobiehať a až v ostatných dvoch rokoch sa dostala do lepšej ekonomickej situácie. Vlani napríklad dosiahla zisk po zdanení vo výške 240 mil. Sk, z ktorého však 207 mil. Sk išlo na hlavné rozvojové programy a zvyšok do zákonom stanovených fondov. Podľa generálneho riaditeľa Jaroslava Dobrotku práve rozvojové programy, modernizácia pôšt a poštových služieb, ich rozširovanie a prispôsobovanie sa európskym štandardom, sú tým hlavným dôvodom, prečo SP chce dosiahnuť pravidelné zvyšovanie taríf, odvíjajúce sa od vývoja inflácie. Tak to robí aj Česká pošta, ktorá pritom dosahuje každoročne zisky na úrovni 1 mld. českých korún, týmto pravidlom sa riadia aj poštové správy európskych štátov, s ktorými budeme onedlho v jednej únii. Po prijatí zákona o pošte a poštových službách už úloha regulátora poštových taríf prináleží Poštovému úradu v Žiline. Záležať bude teda na jeho rozhodnutí a na tom, ako SP zdokladuje svoje požiadavky a potreby. Najčerstvejší návrh argumentuje okrem rastu nákladov, odvíjajúcich sa hlavne od zvyšovania cien energií a palív, vývoja inflácie v rokoch 2000 a 2001, aj zvyšovaním osobných nákladov a priemernej mzdy. Zamestnanci SP totiž ešte stále zaostávajú takmer o 1 500 Sk za priemernou mzdou v slovenskom hospodárstve. Pritom nejde len o pokrytie bežných prevádzkových nákladov, ale o vytvorenie čistého zisku, umožňujúceho realizovať aj také rozvojové aktivity, ktoré sú v zahraničí bežným štandardom. Tie, či už sú to hybridné služby alebo elektronický obchod a ďalšie, urobia zo Slovenskej pošty v medzinárodnom meradle rovnocenného partnera európskym i svetovým poštovým správam. To je aj dôvod, prečo si na každoročné zvyšovanie cien za poštové služby budeme musieť asi zvyknúť.