Niektorí sme si rovní, iní rovnejší

Estónsko aj Litva dostanú budúci týždeň zrejme od Európskej komisie červenú pre budúcoročný vstup do eurozóny. Obe krajiny pre rovnaký dôvod -- príliš vysoká miera inflácie. Estónci sa už zavedenia eura v roku 2007 vzdali dobrovoľne, Litovčania sa však cítia ukrivdení. A oprávnene. Ťažko si nespomenúť na benevolentnosť voči starým členským krajinám pri vzniku eura. Litva má však v súčasnosti tú smolu, že Európska komisia a ECB potrebujú ukázať nekompromisnosť nového Paktu stability a rastu. A to aj vzhľadom na to, že je medzi prvými adeptmi na rozšírenie eurozóny. Ak by teraz komisia ustúpila, pre ostatných kandidátov by sa tak otvoril priestor na ďalšie vyjednávanie o plnení kritérií. Slovensku by zrejme odľahlo, keby sa Európska komisia správala k súčasným kandidátom mäkšie a nejakú tu desatinku v inflácii im odpustila. Takto budeme musieť plniť všetko naozaj do bodky.
Tu však nejde o to, či treba ortodoxne plniť nastavené maastrichtské kritériá, alebo byť len úspešný. Problémom je, že Európska únia pri vzniku eura nerátala s tým, že ho v dohľadnom čase budú chcieť zaviesť aj ďalšie krajiny. Krajiny s úplne inou cenovou hladinou, krajiny, ktoré budú mať obchodné hranice ešte viac otvorené a budú citlivejšie na ceny energií. A napriek tomu sú nové, zaostalejšie štáty, často schopnejšie a ochotnejšie plniť podmienky Maastrichtu ako štáty z bývalej európskej pätnástky. A to nielen preto, aby mohli zaviesť euro.
Nové krajiny si uvedomujú, čo znamená ekonomická stabilita. Napriek tomu sú schopné robiť aj dôležité reformy a zvyšovať svoj ekonomický rast a výkonnosť. Naproti tomu stará únia o pravidlách stability len hovorí a ak ich niektoré krajiny neplnia, začne sa diskutovať, že nie sú dobré. Najkonkurencieschopnejšia ekonomika však zostane pre nich zrejme len mýtus.
Proreformný tón prinieslo do zatuchnutej únie práve jej rozšírenie. Malé ekonomiky však začínajú ukazovať veľkým, ako treba hospodáriť s verejnými zdrojmi. Euro navyše znamená ďalšie plus pre ich podnikateľské prostredie, tak prečo ich nezdržať ešte rok. Úspešnosť kritiky nových členských krajín na tému maastrichtských pravidiel je tak zrejme pre mnohých už dopredu prehraná.