(Die Presse)
Slovenská vládna koalícia sa definitívne rozpadla. Vládnu krízu vyvolal spor medzi KDH a SDKÚ premiéra Mikuláša Dzurindu o dodatku k zmluve s Vatikánom. Dzurinda a jeho minister zahraničia Eduard Kukan sa obávali straty suverenity Slovenska a nespravodlivého zaobchádzania s nekatolíckou menšinou.
Dzurinda navrhol ako riešenie predčasné voľby v júni. Premiér sa doteraz predviedol ako geniálny taktik, keď v roku 1998 dokázal sformovať pestrú koalíciu zo strán s úplne rozdielnym zameraním a v ďalších voľbách priviedol svoju stranu k víťazstvu napriek zlým výsledkom v predvolebných prieskumoch. Vládna kríza zneistila mnohých investorov. Prichádza pre nich v nevhodnom čase, keď koalícia ešte neskončila predaj mnohých veľkých podnikov.
(Die Welt)
Spor o dodatok k zmluve s Vatikánom viedol k rozpadu slovenskej vládnej koalície. Kresťanskodemokratické hnutie, menší partner, tiež kresťanskodemokraticky orientovaná SDKÚ, ohlásilo vystúpenie z vlády. Slovenská koruna sa po rozpade koalície okamžite dostala pod tlak. Spor oboch kresťanskodemokratických strán o zmluvu s Vatikánom je predzvesťou predvolebného boja. Premiér Dzurinda a SDKÚ sa odmietnutím zmluvy snaží zabodovať u liberálnych voličov. Zároveň si v posledných mesiacoch SDKÚ čoraz lepšie rozumela s HZDS, niekdajším nepriateľom číslo jeden, čo podnecuje špekulácie o ich možnej povolebnej spolupráci.
Dodatok k zmluve s Vatikánom ostro kritizovali aj experti EÚ. Rovnako ako ďalší odporcovia vidia v dodatku porušenie zásady rovnosti všetkých občanov. Európska komisia sa však pokarhania Slovenska vzdala.
(Népszabadság)
Už je zrejmé, že náboženské hodnoty a úloha katolíckej cirkvi budú výrazne prítomné na jedálnom lístku ponúkanom politickými stranami, ako aj v hlavách voličov. V súčasnej Európe je to tak trochu nezvyčajné, na Slovensku až tak nie. Veď tradícia Tisovej "farskej republiky" (alebo aspoň zlomok z nej) patrí k politickým hodnotám slovenskej štátnosti, i keď sa o tom veľa nehovorí. Avšak katolícka cirkev a náboženstvo predstavujú na málo miestach nášho kontinentu takú vplynú silu, ako na Slovensku. A tak je teda pochopiteľné, že v Bratislave strany označujúce sa za kresťanských demokratov sú už dlhšie v dominantnej vládnej pozícii. Vypuklá kríza však poukazuje na to, že tieto sily stoja proti sebe. V každom prípade bolo by dosť nešťastné, keby parlamentné voľby na Slovensku vyústili do akejsi náboženskej vojny. Je to možné, ale nie isté.
(eu.observer.com)
Slovensko by sa teraz mohlo vyhnúť ďalšej kritike EÚ za kontroverznú zmluvu s Vatikánom. Sieť nezávislých expertov pre dodržiavanie základných ľudských práv, ktorú vytvorila Európska komisia, minulý rok uviedla, že dodatok k zmluve s Vatikánom je v rozpore s princípmi EÚ o slobode, demokracii a rešpektovaní ľudských práv. Keďže približne 70 percent Slovákov sa hlási ku katolíckej viere, experti varujú, že v prípade schválenia dodatku k zmluve s Vatikánom o výhrade vo svedomí bude ťažké dodržať tieto základné práva napríklad u žien, ktoré budú žiadať o interrupciu, a to najmä vo vidieckych oblastiach s vysokým percentom veriaceho obyvateľstva.
(Hospodářské noviny)
Dzurindova koalícia sa rozpadla kultivovane. Nestroskotala na korupčnom škandále, ale na princípoch. Takáto zásadovosť sa vyplatí: kresťanskí demokrati nič nestratia, na katolíckom Slovensku môžu, naopak, pritiahnuť veriacich, ktorí by inak k voľbám nešli. A neprerobí ani slovenský premiér: už roky balansuje na hrane a vychádza mu to. Rozpad bratislavskej koalície je príbehom bez porazených. Pár mesiacov nejasnej politiky Slovensko nepoškodí. Reformy, ktoré chcel kabinet urobiť, už dokončil. Teraz rozbieha predvolebnú kampaň každý na vlastný účet.
(Lidové noviny)
Cena, ktorú by musel zaplatiť do septembra, sa premiérovi zdala príliš vysoká. Rozhodol sa urobiť možno svoje posledné štátnické gesto a podľa vzoru nemeckého kancelára Gerharda Schrödera ísť do rizika predčasných volieb. Hlavným porazeným sa zdá Vladimír Mečiar. Dzurindom odmietnutá pomocná ruka je pre expremiéra pokorujúca. Rovnako ako prieskumy, ktoré HZDS dávajú nádej na 13 percent hlasov, najmenej za 16 rokov, čo je Mečiar v politike.