Bojím sa mať názor

Existujú dva scenáre riešenia dilemy. Prvý, ako, napríklad, pri voľbe prezidenta, je dlhší, ale často tiež jednoduchší. Predstavte si situáciu, keď sa do druhého kola voľby dostanú dvaja, pôvodne neprijateľní kandidáti. Otázku, kto je menším zlom, možno v tomto prípade nahradiť otázkou, či toto menšie zlo voliť alebo nie. Pri všetkej úcte k inštitúcii prezidenta, volič si môže jednoducho povedať, že nepôjde voliť a problém za neho vyriešia jeho aktívnejší spoluobčania.
Sú však aj dilemy, ktoré sa takýmto spôsobom nedajú riešiť. A aj keď o nich sami rozhodovať nemôžeme, vieme, že ich riešenia sa nikto zo zodpovedných nemôže vzdať.
Napadnutie Iraku a zvrhnutie režimu Saddáma Husajna aj za cenu civilných a vojenských obetí nemalo alternatívu. Čo však dnes so samotným Husajnom? Americký prezident Bush i Iračania by sa prihovorili za trest smrti. Iste, tyran, ktorí zmaril životy tisícov iných, si to zaslúži. Na druhej strane sa však treba pýtať, kto alebo čo nám dáva právo, brať niekomu život. Poprava či doživotie? Dve zlé riešenia, medzi ktorými sa treba rozhodnúť.
Život každého človeka, či už je to Saddám Husajn alebo obete irackej vojny, má rovnakú cenu. Rozdiel je v tom, že obetiam pri vojnovej operácii sa celkom nedá zabrániť, kým pred vojnovým tribunálom zostáva viac času na rozmyslenie.