Nicolas Sarkozy sa nedávno rozohnil v súvislosti s tým, čo nazval "špekulatívnym kapitalizmom," a tvrdí, že chce "vniesť morálku do finančnej zóny," ktorú vytvorilo euro. Čo má Sarkozy pod pojmom "špekulatívny kapitalizmus" na mysli? Zrejme niečo nemorálne, ale čo vlastne? Tento pojem zaznieval doteraz iba zriedka a zdá sa nadbytočný. Veď kapitalizmus je prakticky synonymom špekulácie.
Sarkozy vyjadruje ten druh uvažovania, ktoré nie je dobré ani pre jeho stranu, ani pre Francúzsko. V jeho komentároch ide o rodiace sa myšlienky a postoje, ktoré nasiaknu do ekonomiky 21. storočia. Mali by sme sa teda hlboko zamýšľať nad tým, čo vlastne "špekulatívny kapitalizmus" znamená.
Stop globalizácii
Sarkozy nazval voľný obchod "politikou naivity" a chce podniknúť opatrenia, ktoré by stáli v ceste ekonomickej globalizácii. Hoci sa chce snažiť o zníženie stuhnutosti francúzskeho trhu práce, zablokoval by zahraničné ponuky na prevzatie francúzskych firiem a chránil by robotníkov Airbusu pred možnou stratou práce. Chrániť Francúzsko pred špekulatívnym kapitalizmom zrejme znamená pliesť sa do voľného obchodu a chrániť domáce pracovné miesta.
Pravda, Sarkozy si oprávnene všíma veľké riziká, ktorým pracujúci čelia v súčasnom, unáhlene sa globalizujúcom svete. Ale presun tejto problematiky do centra pozornosti by nemal znamenať ochranu súčasných pracovných miest za každú cenu.
Kapitalisti vkladajú svoje peniaze tam, kde sa domnievajú, že získajú najvyšší výnos, a práve to sa nazýva špekuláciou. Kupujú spoločnosti, rozdeľujú ich a opäť zlučujú, prepúšťajú jedných zamestnancov a iných prijímajú. Ak majú mať z toho zisk, nemôžu si dovoliť, aby im do veci zasahovalo vlastenectvo či sentiment. Podnikajú v takej krajine, kde je to najvýhodnejšie. Odmeňovanie úspešných podnikov je základnou myšlienkou kapitalizmu - dynamického procesu, ktorý Joseph Schumpeter nazval "kreatívnou deštrukciou".
Čo je nemorálne
V kapitalizme je človek nemorálny, ak neplní zmluvu alebo porušuje zákon, ale nie vtedy, keď špekuluje. Plánovaným ekonomikám sa nikdy nedarilo, pretože neistota, týkajúca sa budúcnosti je jednoducho priveľká, preto je najlepšie prenechať ju na špekulantov, s možnosťou zisku odmeny, ak postupujú správne a trestajúcim bičom trhu, keď postupujú nesprávne.
Obavy z voľného obchodu podobné Sarkozyho znepokojeniu silnejú po celom svete. Alan Blinder, bývalý poradca prezidenta Billa Clintona a podpredseda Federálneho rezervného úradu USA, v článku pre americký časopis Foreign Affairs vlani tvrdil, že proces globalizácie má potenciál spôsobiť v budúcnosti rozsiahlu stratu pracovných miest. Vzhľadom na to, že technológie elektronickej komunikácie majú veľký potenciál nahrádzať jestvujúcich zamestnancov inými, ktorí sú tisíce míľ vzdialení, sledujeme možno iba začiatok tohto procesu.
Blinder má úplnú pravdu v tom, že problém by sa mohol zhoršiť. Tí, čo problémy neuznávajú - ekonóm Jagdish Baghwati -, nemôžu dokázať, že k najhoršiemu nedôjde. Mali by sme sa pripraviť na možnosť veľkých škôd v našich ekonomikách počas nastávajúcich rokov, hoci neviem dokázať, že k nim dôjde, tak, ako by sme mali robiť opatrenia proti globálnemu otepľovaniu, hoci niektorí vedci pochybujú, že ide o skutočný problém.
Kam smerovať dotácie
Podľa Blindera by vlády mali motivovať vzdelávanie na také pracovné pozície, ktoré je ťažšie presúvať do zahraničia. Chce, aby vláda dotovala pracovné miesta v "osobne dodávaných službách", ktoré nemožno doručovať cez internet a podporila tak expanziu týchto pracovných príležitostí namiesto "služieb dodávaných bez osobnej prítomnosti".
Dotácie, samozrejme, narúšajú voľný obchod. Blinderove riešenie sa však javí ako nová, kreatívna myšlienka a možno si predstaviť oprávnené odôvodnenia, prečo by vláda mala do voľných trhov takýmto spôsobom zasahovať. Jeho myšlienka je určite cieľavedomejšia a teoreticky správnejšia než Sarkozyho plán na ochranu súčasných pracovných miest. Blinderov návrh je v skutočnosti len jednou z viacerých možných vládnych politík zameraných na riešenie strát na trhu kvôli pracovným miestam a zdrojom obživy v období internetu.
Kapitalistické inštitúcie zahŕňajú programy riešenia rizík, ktoré poskytujú poistenie, zaistenie a diverzifikáciu. Vláda môže podporovať demokratizáciu takýchto inštitúcií, aby chránili občanov práve pred takými rizikami, ktorých sa obávajú najviac. K možnostiam patrí poistenie živobytia, poistenie hodnoty vlastného bývania, pôžičky viazané na príjem a cenné papiere viazané na HDP a ceny domov.
Navyše vláda môže posilniť zlučiteľnosť sociálneho poistenia (vládne inštitúcie dopĺňajú súkromné poistenie) so stimulmi a zlepšiť jeho schopnosť riadiť riziká - a to nielen riziká mimoriadne neúspešných - napríklad tým, že začne s indexovaním daňovej sústavy na základe nerovnosti. Ďalej by vlády mali zlepšiť našu informačnú infraštruktúru, aby finančné kontrakty dokázali lepšie vystihovať dôsledky ekonomických rizík.
Sarkozy by sa teda nemal rozohňovať v súvislosti so "špekulatívnym kapitalizmom". Práve naopak, mal by sa pýtať, ako možno kapitalizmus ďalej rozvíjať, s novými finančnými a poisťovacími inštitúciami, riešiacimi vážny problém, ktorý jeho kampaň zdôraznila.
Copyright: Project Syndicate, 2007., www.project-syndicate.org
Robert J. Shiller, profesor ekonómie na University of Yale, USA , autor je hlavným ekonómom spoločnosti MacroMarkets LLC