Komentár HN: Rozhodnutí a znechutení

Kontinuita kontra zmena. Leitmotív kampane do júnových parlamentných volieb si už stihli vymyslieť nielen analytici, ale predovšetkým osvojiť konkrétni politici. Na jednej strane bude stáť Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ, na strane druhej Robert Fico so svojím Smerom. Paradoxom zostáva, že na to nemusia doplatiť iba koaličné či opozičné satelity, ale predovšetkým neznechutení voliči.
Aj keď kabinetu zostávajú už iba v legislatívnej praxi vládne nariadenia, respektíve ministerské vyhlášky, Smer si nemôže dovoliť pokojné dovládnutie hlavného politického rivala. Práve agresívna kritika vlády umožnila Ficovej strane dosiahnuť voličský strop (35 percent) a protestné hlasy musí trvalým konfliktom udržiavať v "prevádzkovej teplote". Naopak, premiér si je dobre vedomý, že väčšine provládnych voličov (ich zázemie stále prevyšuje preferencie SDKÚ) bude v bezmyšlienkovitom prostredí škandálov, konfliktov a verbálnych útokov stačiť maličká symbolika: vláda nerobila iba zle a vláda sme v skutočnosti my - Dzurindova únia. V takomto čiernobielom svete sa celkom ľahko žije, keď nerozhodnutých voličov na seba stiahnu najmä hlavní aktéri konfliktu.
Málokoho tak už bude zaujímať, že rozbaľovanie povolebných darčekov Smeru zaplatia tí istí daňoví poplatníci. Čo totiž peňaženka okamžite nepocíti, to si už ľudia pri zvyšovaní rozpočtového deficitu až tak veľmi neuvedomia. Deficit znamená riziko do budúcnosti, no drvivá väčšina stredoľavých strán žije iba v prítomnosti. Málokoho tak už bude zaujímať, že Dzurindove zaklínadlo reforiem sa rozpadlo ako domček z piesku pri pohľade na zdravotnícke zariadenia, ktoré síce znižujú dlhy, no ponúkaná kvalita a servis zodpovedajú začiatku 90. rokov minulého storočia.
Tam, kde rinčia politické zbrane, väčšinou mlčí zdravý rozum. Politické subjekty si pritom vyberajú na kandidátky iba tých istých ľudí na základe straníckej lojality, ktorá dokonale "prefiltruje" nové tváre z prostredia regiónov, podnikateľov, mládežníckych organizácií. Reformy sa teda nebudú kriticky vyhodnocovať, ale akosi opravovať, v nesprivatizovaných podnikoch nebude vládnuť efektivita, ale "správni nominanti na správnych postoch" a do zdravotníctva budú tiecť ďalšie peniaze - bez ohľadu na to, čo vôbec dostaneme. Bez ohľadu na to, že na konci takéhoto boja stoja tí istí voliči: rozhodne znechutení.