Slabosť či taktika v kauze Bielik?

Krajská rada KDH sa opäť zastala Pavla Bielika. Napriek odporúčaniu vedenia strany ho odmietla stiahnuť z kandidátky pre regionálne voľby. Toto rozhodnutie bratislavských kresťanských demokratov otvorilo niekoľko otázok, ktoré si musia položiť členovia strany, ale aj voliči.
Jedna z nich sa týka pozície predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Napriek tomu, že stranícke špičky rozprávajú ospravedlňujúce traktáty o vnútrostraníckej demokracii a rešpektovaní slobody rozhodovania, konanie ich bratislavských spolustraníkov nasvedčuje, že vnútri strany nie je niečo v poriadku. Veď členovia rady predsa nerozhodovali o využití členských príspevkov či organizácii predvolebných podujatí. Vyjadriť sa mali ku kandidatúre človeka obžalovaného z trestného činu korupcie, ktorému už bolo pozastavené stranícke členstvo. Nerešpektovanie odporúčania v takejto závažnej záležitosti vypovedá o nízkej autorite predsedu a celého straníckeho vedenia. Vnútrostranícka demokracia je síce fajn vec, ale v živote strany sa vyskytujú situácie, keď všetky jej štruktúry musia vystupovať razantne a najmä jednotne. Dôsledné politické vysporiadanie sa s človekom, ktorý je obžalovaný z korupcie, k nim rozhodne patrí. Neviem si predstaviť, že by k podobnej situácii došlo napríklad v SDKÚ. Pozícia Mikuláša Dzurindu je natoľko silná, že v straníckych štruktúrach bez problémov presadil vymenovanie nestraníčky na miesto ministerky. To aj napriek tomu, že viacerí vrcholní straníci neoficiálne naznačovali, že takémuto riešeniu nie sú veľmi naklonení. Vzhľadom na odlišnosť situácie to síce nie celkom korektný príklad, ale mnohé naznačuje.
Všetko však mohlo byť aj trochu inak. Neúčasť Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Pavla Minárika na stredajšom zasadnutí krajskej rady naznačuje, že vedeniu strany môže takéto polovičaté riešenie vyhovovať. Neobstoja ani ich argumenty, že boli pracovne zaneprázdnení, respektíve nechceli rozhodovanie svojou prítomnosťou ovplyvňovať. Ako môže niekto na rokovaní jedného straníckeho grémia zdvihnúť ruku za jasné odporúčanie vo vážnej vnútrostraníckej veci a potom sa nezúčastniť a nehlasovať na inom straníckom orgáne, ktorý má právomoc o celej veci definitívne rozhodnúť? V tejto súvislosti prichádza na um len jedno vysvetlenie -- taktika. Konflikt s regionálnymi štruktúrami rok pred voľbami nie je nič príjemné.
Nech už boli dôvody akékoľvek, bratislavskí kresťanskí demokrati rozhodne nevyslali voličom dobrý signál. Na poslednom sneme si strana vytýčila ústredné motto svojej politiky: "Slušnú tvár pre Slovensko". V stredu ho niektorí členovia svojím hlasovaním degradovali na ďalší z dlhého radu prázdnych reklamných sloganov.