Opatrná revalvácia čínskej meny o dve percentá sa v USA často interpretuje ako výsledok tlaku Washingtonu na Peking, aby uvoľnil kurz jüanu a prestal tak zvýhodňovať svojich exportérov. Americkí predstavitelia sa pred televíznymi kamerami usmievajú, aj keď vedia, že obrovské obchodné schodky s Čínou klesnú len minimálne, ak vôbec.
Len za prvých päť mesiacov tohto roka podskočil americký deficit v bilaterálnom obchode v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku o vyše 23 percent a dosiahol výšku takmer 104 miliárd dolárov. Spojené štáty sú tak na najlepšej ceste k prekonaniu vlaňajšej celoročnej 163-miliardovej mínusovej bilancie. Po vstupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie pred štyrmi rokmi Američania naliehajú na vládu v Pekingu, aby zrušila fixáciu jüanu na dolár. K výčitkám USA sa pripájala aj eurozóna, ktorú kváril navyše príliš nízky kurz dolára, pretože na dolár boli viazané aj iné ázijské meny, čo predražovalo európske tovary putujúce do USA i Ázie.
Čína s obavou vnímala stúpajúce tlaky v Kongrese na uvalenie obchodných sankcií na jej dovoz, ak neprestane udržiavať do konca júla hlboko podhodnotený stav svojej meny. Ak by Peking chcel splniť želania amerických ekonómov, musel by revalvovať jüan o tretinu až o 40 percent. To by bolo z vnútropolitických dôvodov neuskutočniteľné. Ani 20-percentnú revalváciu, ktorú považujú americké obchodné kruhy na minimálne potrebnú, aby sa odrazila na znížení obchodného deficitu USA, by čínska ekonomika naraz neuniesla.
K zreálňovaniu hodnoty svojej meny preto pristupuje Čína pozvoľne. Šéf americkej centrálnej banky Greenspan akceptuje takýto opatrný postup s podmienkou, že je prvkom celkovej integrácie čínskeho hospodárstva do svetovej ekonomiky. V septembri privítajú vo Washingtone čínskeho premiéra Chu Tia-paoa a čakajú od neho aj iné ústretové kroky.
Americkí vývozcovia do Číny si ešte nemôžu vydýchnuť. Z konkurenčných dôvodov nezvyšovali v ostatných rokoch ceny svojich tovarov na čínskom trhu tak, aby odrážali rast výrobných nákladov a museli to riešiť zvyšovaním produktivity práce. To je užitočný bič na každého výrobcu, ale nesmie ho úplne ubiť. Do cien sa premietajú tiež položky na energiu, a tie už dosahujú hranice únosnosti. Pod ich váhou stonú aj ekonomiky v EÚ a v Číne.
Tu sa dostávame k významnému faktoru, ktorý urýchlil načasovanie uvoľnenia čínskeho devízového režimu. Je ním nenásytný hlad čínskeho hospodárstva po energii. Ríša stredu sa stáva výrobnou dielňou celého sveta a pri vyše deväťpercentnom ročnom raste HDP odčerpávajú výdavky na dovoz ropy príliš veľa prostriedkov. Za jüan dostane teraz Čína viac dolárov, ktorými platí za ropu.
Americkí spotrebitelia si zatiaľ nemusia robiť starosti so zvyšovaním cien čínskeho spotrebného tovaru. Výrobné náklady v Číne zostanú mnohonásobne nižšie ako v USA a dvojpercentné zhodnotenie jüanu môžu čínski výrobcovia kompenzovať zvýšením produktivity práce a stlačením energetickej náročnosti výrobných odvetví.