Nový stupeň rozpočtovej kvality

V polovici decembra Národná rada SR hladko schválila štátny rozpočet na rok 2006. Najdôležitejší zákon roka prešiel v parlamente bez väčších problémov. Dokonca možno konštatovať, že tak hladko neboli prijímané štátne rozpočty ani v prechádzajúcich rokoch, keď boli pomery pre vládnu koalíciu omnoho priaznivejšie. Čo stojí za týmto prekvapujúcim politickým hlasovaním? Prečo sa neozval žiadny návrh na odmietnutie návrhu štátneho rozpočtu ako celku, hoci v minulosti boli takéto pokusy politickej opozície takmer pravidlom?
Na nájdenie odpovede sa treba vrátiť do začiatku funkčného obdobia súčasnej vlády. Už vtedy si predsavzala, že prioritou fiškálnej politiky bude znižovanie miery zadlžovania štátu. Uvedomila si, že zodpovedná hospodárska politika štátu prinesie ovocie všetkým. Zníži dlhovú službu vlády, ozdraví verejné financie, zredukuje úrokové sadzby. Takto priamo či nepriamo pomôže podnikateľom a obyvateľom. Hoci spočiatku boli opatrenia tvrdé, dnes už pomaly každý chápe ich opodstatnenosť a výhodnosť. Podnikateľom sa výrazne zlepšilo podnikateľské prostredie, oplatí sa im viac investovať, vyrábať, zamestnávať. Občania pocítili výhody na zníženej miere inflácie, zvýšenej dostupnosti úverov, reálnom raste príjmov.
Samozrejme, že za súčasným nebývalým oživením nestojí len nový prístup k fiškálnej politike, ale v nemenšej miere aj hlboké štrukturálne reformy. O to je však stabilizovanie verejných financií viac hodné pozornosti, lebo reformy vždy stoja peniaze a zväčša veľmi ľahko dokážu rozkývať bilanciu verejných rozpočtov. Vláde sa, popri inom, napriek vysokému nárastu potrebných dodatočných zdrojov na rozbehnutie dôchodkovej reformy podarilo zotrvať pri stanovených fiškálnych cieľoch.
Možno bolo šťastím, že hospodárske reformy, vrátane reformy verejných financií, prišli v čase, keď sa Slovensko vážne pripravuje na prijatie spoločnej európskej meny. Maastrichtské kritériá sú tvrdé a stavajú pripravujúce sa vlády pred úlohu stabilizácie hospodárstva, zodpovedné nastavenie parametrov verejných financií. Táto pomôcka sa však mohla otočiť na Slovensku proti vláde -- ak by napríklad na dosiahnutie primeraného schodku verejných financií zvýšila daňové zaťaženie právnických osôb, spôsobila by zníženie ekonomickej aktivity, spojené s neskorším poklesom hospodárskeho rastu. Vláda urobila presný opak, dane odvážne znížila. Tým podnietila ekonomickú aktivitu, výber daní ostal neohrozený, ba, naopak, zlepšil sa.
Významným krokom pri zostavovaní verejných rozpočtov sa stalo viacročné prognózovanie. Počas tohto funkčného obdobia vlády nepozeralo ministerstvo financií na rozpočty iba do nasledujúceho roka, ale aj na ďalšie dva dopredu. Hoci záväzným je v prípade kladného verdiktu parlamentu iba najbližší rok, odborná i široká verejnosť má možnosť výhľadu do dlhodobejšej budúcnosti. Vláda tak už niekoľkokrát prišla s kožou na trh a stanovila si ciele vo verejných financiách na tri roky vopred. S rizikom, že mnoho sa nepodarí splniť. Odvaha a transparentnosť sa jej vyplatila. Realita dokonca predstihla vlaňajšie či predvlaňajšie prepočty, vývoj bol lepší ako sa pôvodne očakávalo. Sľuby sa plnili, dlhy sa platili.
Dôsledkom reforiem, vrátane reformy verejných financií, je ozdravenie slovenského hospodárstva a hmatateľný rast životnej úrovne. Za tým stojí zodpovedný prístup ministerstva financií a vlády. Chtiac-nechtiac si to museli priznať aj opoziční politici. Preto prešiel rozpočet na rok 2006 v parlamente tak ľahko.
Uspokojiť sa tým, že vo verejných financiách je už všetko v poriadku, by bolo chybou. Pred touto, a najmä nasledujúcou vládou stojí úloha, ako dosiahnuť efektívne vynakladanie výdavkov štátneho rozpočtu. A nielen toho, ale aj výdavkov rozpočtov samospráv. Ak sa to podarí, napríklad cez dôslednejšie programové rozpočtovanie, potom budeme môcť smelo hovoriť, že do konca desaťročia sa bude vo verejnom sektore hospodáriť na Slovensku bez deficitov. Bez dlhov na úkor budúcich generácií.
Autor je poslanec Národnej rady SR (SDKÚ), člen Výboru pre financie, rozpočet a menu.