Slovensko podľa štúdie Mercer HR Consulting už v kúpnej sile predstihlo Českú republiku. Je to veľmi pekná predstava, aj keď je zrejmé, že zatiaľ existuje len na papieri. Dáta organizácie OECD s vyššou vypovedacou schopnosťou hovoria niečo celkom iné: je to holý nezmysel. Treba však priznať, že motivácia Slovákov zlepšiť svoju situáciu je ďaleko silnejšia než česká.
Rozdiely sa začínajú pri priemernej mzde v národnom hospodárstve. Kým na Slovensku je o niečo viac ako 16-tisíc, v Česku presahuje 18-tisícovú hranicu, a to je ešte česká koruna voči slovenskej silnejšia. Česi tiež majú nižšiu nezamestnanosť a (na počudovanie viacerých ekonómov) stále nižšiu aj infláciu. Navyše, ceny potravín a základných tovarov, ktoré ľudia nakupujú najčastejšie, sú v Česku aj po prepočte na domácu menu stále nižšie, a to aj pod vplyvom zníženej sadzby DPH.
Namiesto poškuľovania k susedom by sme radšej mali pracovať na tom, aby sme sa mali ešte lepšie na vlastnej pôde, berúc do úvahy lokálne špecifiká. Kde však začať?
Vzdelávaním. Napriek tomu, že napríklad projekt Infovek vznikol za "dávnych dôb" ešte pod Ftáčnikovou taktovkou, dnes je dobrým nástrojom aj v rukách ministra Mikloša - ikony pravicovej ekonomiky. Infovek ošetrujúci len základnú počítačovú gramotnosť však trpí nedostatkom kvalifikovaného personálu, nehovoriac o kvalite ostatného vzdelávania. Možno by pomohlo aj menej debát o potrebe náboženskej výchovy a praktickejšie orientovaná výučba.
Ďalším nástrojom by mohla byť aj nádejná stratégia konkurencieschopnosti Minervy. Na jej implementáciu vraj stále chýba 2,5 miliardy korún. Slovenská "koncepčnosť" sa opäť ukázala, problém vyskočil až pri tvorbe rozpočtu.
Mnohé sa však už urobilo. Súkromná sféra, ktorá je hlavným ťahúňom rastu miezd, dostala priehľadný a priaznivý daňový systém, hoci za ním stále pokrivkáva odvodová politika, o ktorej sa tradične začína debatovať až bezprostredne pred voľbami.
O životnej úrovni hovorí aj úroveň verejných služieb. Liberalizácia, teda vyššia konkurencia v profesionálnych službách za Českom nestíha a viac platíme dokonca aj za dotované služby. Treba však priznať, že napríklad verejnú dopravu zanechalo v dezolátnom stave práve rozdelenie československej federácie.
Tak či onak, namiesto uspokojenia z medových motúzov číhajúcich v medzinárodných prieskumoch by sme mali začať na vlastnej pôde.
StoryEditor