Úloha modernizovať ministerstvo zahraničných vecí, túto tajomstvom opradenú časť štátnej správy, na ktorú sa podujalo jeho súčasné vedenie, je potrebná a mimoriadne náročná. Akákoľvek zle urobená zmena či nedomyslený posun oslabí akcieschopnosť Slovenska pri obrane jeho národných záujmov.
Je to o to ťažšie, že z iných krajín si možno zobrať akurát inšpiráciu, ale nie vzory. Napríklad dánske ministerstvo zahraničných vecí (ktoré ako vzor inšpirácie spomína MZV) a jeho rozpočet, zahraničnopolitické prostredie, vnútropolitická situácia, postoje obyvateľstva sú diametrálne odlišné od slovenských. Ministerstvo zahraničných vecí však rozhodne nesmie ustrnúť. Preto treba privítať ambíciu popasovať sa s niektorými zmenami vnútri tohto organizmu. Len každé A, má aj svoje B. Organizačná štruktúra, akokoľvek sofistikovaná, môže dobre fungovať len pri kvalitnej personálnej politike. Všetky zmeny môžu stroskotať na obsadzovaní postov podľa politických alebo subjektívnych kritérií. Syn pána Mečiara určite nebude posledný príklad.
Jednotný výkon zahraničnej politiky, ktorý tak leží na srdci tejto vláde, a ekonomický rozmer diplomacie, sú nič nehovoriacimi floskulami. Treba skôr jasne povedať, že Slovenská republika dodnes nevyriešila problém zaradenia a diplomatického krytia obchodných zástupcov. Každý veľvyslanec, ktorý zodpovedá za konanie obchodného zástupcu, vlastníka diplomatického pasu, ktorého menuje a vysiela ministerstvo hospodárstva, vie, o čom tu píšem.
Na to, aby sa veci zmenili, je potrebné prijať za všeobecného politického konsenzu dlhodobé pravidlá podpory štátnej obchodnej politiky v zahraničí. A oddeliť ju od zahraničnej politiky v strategických ekonomických oblastiach, ako je dnes energetika, bankový sektor, predaj zbraní. To by mal analyzovať ekonomický radca veľvyslanectva. Česká a Maďarská republika dokázali tento problém efektívne vyriešiť. Podobným problémom je absencia súčinnosti medzi MZV a ministerstvom kultúry. Aj tu, kým nedosiahneme dohodu naprieč politickým spektrom o zásadách a cieľoch štátnej propagácie Slovenska v zahraničí, akékoľvek čiastkové zmeny budú len zdrapom papiera, ktorý sa bude meniť podľa nálady. Už sme zažili, keď v našich kultúrnych inštitútoch mali vystavovať len tí, ktorí neboli "treťotriedni".
Nech je ministerstvo akékoľvek, v konečnom dôsledku zostane zaznamenaný výkon zahraničnej politiky. A ten nemôže politicky slabé ministerstvo zahraničných vecí ovplyvniť. Kubiš verzus Jahnátek a Maďarič je nerovný zápas. Už pri komentovaní ,,Zamerania zahraničnej politiky SR na rok 2007" som upozorňovala na nejasnú záväznosť slov v ňom zapísaných pre dvoch najhlavnejších tvorcov zahraničnej politiky - teda prezidenta a predsedu vlády. Veď už aj vrabce na streche pochopili, že ministerstvo zahraničných vecí, Úrad vlády a prezidentská kancelária sú - namiesto harmonického trojhlasu - trojhlasnou kakofóniou. Ak o tom niekto pochybuje, nech si spomenie na vyhlásenie Vetona Surroia, váženého zástupcu kosovských Albáncov, ktorý po návšteve Slovenska sucho konštatoval, že Slovensko hovorí tromi hlasmi, ale on nevie, ktorý je ten rozhodujúci. Ale - držím vám palce, chlapci!
Magdaléna Vášáryová, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS)