Rusko má na prvý pohľad mnoho charakteristických čŕt veľmoci. Má obrovský arzenál jadrových zbraní, stále kreslo v Rade bezpečnosti Organizácie spojených národov, rozsiahle zásoby ropy a ďalších nerastov, silný hospodársky rast a väčšiu rozlohu ako ktorákoľvek iná krajina, aj keď je oproti bývalému Sovietskemu zväzu, čo sa týka veľkosti, len trojštvrtinové.
Bližšia prehliadka odhalí iné Rusko. Veľká časť jeho bohatstva neodráža produktívnu hospodársku činnosť, ale vyššiu cenu energií. Ruské ozbrojené sily sú schopné predstúpiť len s máločím, čo by predstavovalo účinný vojenský potenciál. Počet obyvateľov krajiny je už nižší ako má Pakistan. Ročne klesá o pol milióna ľudí. Nemalé časti rozsiahlej pevninovej rozlohy zostávajú takmer neobývané. Priemerná dĺžka života mužov je menej ako 60 rokov -- kvôli alkoholizmu, kriminalite, drogám, chorobám a hroznej sústave verejného zdravotníctva.
To všetko spoluvytvára Rusko. Ak nie je priamo potemkinovským štátom, sotva je skvelé. To, čo Rusko môže vykonať vo svete pozitívne, má svoje medze, ale jeho schopnosť byť kazisvetom alebo robiť problémy je značná. Rozhodnutia, ktoré sa uskutočnia v Moskve, môžu ovplyvniť ceny energií, budúcnosť iránskeho a severokórejského jadrového programu, aj úspech teroristov. Tak v dobrom, ako aj v zlom, stále veľa závisí od Ruska.
Jedna otázka sa týka politickej stability. Aby krajina zostala neporušená a funkčná, potrebuje politický systém a spoločnosť, ktorá presvedčí talentovaných ľudí, aby zostali v Rusku -- a zabezpečí im vzdelanie, ktoré rozvinie ich talent. Musia existovať určité medze moci ústrednej vlády a prezidentskej kancelárie, určitá miera regionálnej autonómie a právny poriadok -- jednoducho, základy moderného štátu a demokracie. Rusko, žiaľ, mieri skôr opačným smerom. Koncentrovanie politickej moci neubúda, skôr pribúda.
Hospodársky vývoj je neistý. Vysoké ceny energií sú pre ruskú ekonomiku požehnaním, ale ako často platí na Strednom východe a v ďalších regiónoch bohatých na ropu a plyn, môžu predstavovať aj príťaž, pretože poháňajú korupciu a ničia motiváciu na skutočnú hospodársku činnosť. Neľahkou úlohou ruských lídrov je využiť ropné bohatstvo na vzdelávanie ruského ľudu a prebudovanie ruskej infraštruktúry, a tým zabezpečiť svetovú konkurenčnú schopnosť a rast zamestnanosti.
Rusko potrebuje aj národnú bezpečnostnú stratégiu, ktorá jeho politickú a hospodársku obrodu doplní. Nasadenie dlhého biča a mála cukru vôbec nepotlačilo čečenský nacionalizmus. Podobne tvrdé pokusy prezidenta Vladimíra Putina ovládnuť tzv. blízke zahraničie Ruska -- napríklad na Ukrajine počas oranžovej revolúcie -- sa vôbec neosvedčili.
Nezdarom sa skončí aj každé gesto, ktorým sa Rusko pokúsi postaviť ako geopolitická protiváha Spojených štátov. Taká stratégia môže niekoho politicky uspokojovať, ale Rusku chýbajú zdroje na to, aby dokázalo konkurovať USA. Potrebuje s nimi dobré bilaterálne vzťahy, aby mohlo pokračovať vo vnútornej transformácii.
Platí, že najlepší spôsob, ako pomôcť vzniku liberálnejšieho Ruska, ktoré bude prísľubom vyššej stability doma a väčšej zodpovednosti v zahraničí, je spolupracovať s ním. Okolitý svet by mal podporovať posilňovanie občianskej spoločnosti, nezávislé médiá a skutočný presun politickej moci v roku 2008.
Izolovať Rusko nemá zmysel. Ruské členstvo v Svetovej obchodnej organizácii môže posilniť právny poriadok, pomôže znižovať korupciu a vzbudiť v Rusku záujem o lepšie vzťahy s okolitým svetom. Užšie väzby medzi Ruskom a Európskou úniou majú svoj význam z podobných dôvodov.
Treba aj určité pochopenie pre to, čím Rusko a ruský ľud za posledné dve desaťročia prešli. Strata štátu a zvláštneho postavenia vo svete je traumou, ktorá by mohla viesť k vzniku krajného a potenciálne násilného nacionalizmu.
S Ruskom by sa malo rokovať ako s významnou mocnosťou. Vyžadujú sa konzultácie o dôležitých globálnych záležitostiach. Treba počúvať jeho hlas vo veciach, ktoré siahajú od terorizmu a šírenia zbraní až po zmenu klímy a energetickú politiku. Schôdzka skupiny G8, ktorá sa budúci rok uskutoční v Rusku, nebude príležitosťou urobiť len to, ale ešte viac.
Pri pozornosti, ktorá sa venuje Číne a jej potenciálu konkurovať USA, by sa nemalo zabúdať, že budúcnosť Ruska sa môže vychýliť z rovnováhy. História naznačuje, že upadajúce mocnosti môžu predstavovať rovnako veľkú výzvu pre svetový poriadok ako mocnosti na vzostupe. Stačí si pripomenúť Rakúsko-Uhorsko a osmanské Turecko na začiatku dvadsiateho storočia alebo bývalú Juhosláviu na konci storočia.
Rozklad Sovietskeho zväzu sa zatiaľ uskutočňuje pomerne dobre. Rusko, hlavný nástupnícky štát, sa vyvarovalo totálnej občianskej vojny aj vojny so svojimi susedmi. Neľahká úloha integrovať Rusko zostáva. Prinajlepšom je Rusko možným partnerom v úsilí o zvládnutí výziev globalizácie; prinajhoršom je prípadným problémom. Isté je to, že vývoj Ruska bude významným faktorom určujúcim charakter tohto storočia o nič menej ako toho minulého.
Richard Haass je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy. Je autorom knihy Príležitosť. Šance Ameriky zmeniť priebeh dejín.
Copyright: Project Syndicate 2005
www.project-syndicate.org