Komentár HN: Odškodnenie je ťažké sústo

Vôľa otvoriť v parlamente otázku odškodnenia vlastníkov pozemkov, cez ktoré vedú energetické siete, by možno bola. Veď aj niektorí poslanci sú v pozícii vlastníkov, ktorí nemôžu na takýchto pozemkoch z bezpečnostných dôvodov podnikať. Na to, aby získali primeranú náhradu, treba zmeniť niektoré zákony.
Len identifikácia vlastníkov a dohoda na spôsobe odškodnenia za desiatky rokov obmedzovania vlastníckych práv by trvala veľmi dlho. Nezodpovedané je aj to najdôležitejšie: kto by to všetko zaplatil? Z logiky veci vyplýva, že tí, ktorí prostredníctvom týchto pozemkov podnikajú. Teda predovšetkým energetické spoločnosti a štát, lebo má v nich svoj podiel. Nepochybne by išlo o miliardy, možno o desiatky miliárd korún, alebo o výmenu pôdy. Najskôr však o kombináciu viacerých spôsobov. Lebo finančná náhrada by sa napokon asi premietla do rastu cien plynu, elektriny a ďalších médií. Firmy, ktoré by to zasiahlo, by nepochybne nasadili do hry lobistov najťažšieho kalibru.
Odškodnenie by sa týkalo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, lesov, pozemkov v obciach, ako aj v ich extraviláne. Podľa niektorých poslancov parlamentu je reálne. Lebo ak niekoho obmedzujú proti vlastnej vôli tak, že nemôže využívať svoje vlastníctvo, nedá sa hovoriť o právnom stave, ktorý garantuje aj ústava. Domáhať sa súdneho rozhodnutia o porušení vlastníckych práv formou ústavnej sťažnosti alebo sťažnosťou na štrasburský súd, sa dá len vtedy, ak došlo k porušeniu práv po nadobudnutí účinnosti ustanovení garantujúcich tieto práva a len v stanovej lehote. Vlastníci, ktorí sú takto postihnutí niekoľko desaťročí, by vo svojej snahe asi neuspeli. Napriek tomu niektorí právnici pochybujú o ústavnosti existujúceho stavu. Lebo niektoré naše zákony hovoria o nedotknuteľnosti oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré vznikli v minulosti. Teda aj po roku 1948, keď sa vzťah medzi súkromným a verejným vlastníctvom chápal ináč ako dnes. Preto si myslia, že napríklad zákon o energetike nie je celkom v súlade s ochranou vlastníckych práv.
Viacerí zákonodarcovia pripúšťajú, že táto téma sa dá zneužiť. Napríklad pred voľbami. Želajú si, aby sa nestala agendou časti politikov, ale otázkou, ktorú treba riešiť konsenzom politických strán. Vedia, že by to nebolo jednoduché. Čo len nakusnutie tejto témy môže predstavovať ťažké sústo. Má parlament na to, aby sa s ním vyrovnal?