Láska s majetkom nesúvisí

Manželské/predmanželské zmluvy. Tému otvoril asi pred tromi rokmi vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Teraz sa tejto myšlienky chytila ANO -- novelu Občianskeho zákonníka predložili poslanci Jirko Malchárek a Jozef Heriban .
Názory odborníkov i politikov (napríklad kresťanskí demokrati sú už teraz striktne proti), ale aj občanov sú rôzne.
O čo ide? Ak sa muž a žena zosobášia, od osudnej chvíle nezdieľajú iba domácnosť... ale aj zvyšok majetku. Teda neexistuje niečo ako moja a tvoja výplata. Všetky peniaze sú spoločné. Ak má manžel dlh, má ho aj manželka, a naopak.
Uzákonenie manželskej zmluvy by malo dať možnosť ľuďom, ktorí vstupujú do manželstva, dohodnúť sa, čo je koho, a koho to zostane počas manželstva a aj v prípade rozvodu. Odporcovia zmluvy argumentujú, že aj dnes majú manželia možnosť dohodnúť sa. Existuje možnosť zúžiť, prípadne rozšíriť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). A ak aspoň jeden z manželov podniká, môže ten druhý v záujme neohrozenia svojej životnej úrovne požiadať súd o zrušenie BSM. Takže ak manžel -- podnikateľ skrachuje, exekútor či konkurzný správca nesiahne na majetok druhého manžela. O zrušenie BSM môže človek požiadať aj ak je manžel gambler či alkoholik a hrozí, že v dôsledku takejto závislosti rozpredá spoločný majetok. Takže už dnes sa môžu manželia chrániť proti zneužitiu svojho majetku. Dokonca existuje možnosť tzv. koakvizície -- BSM vznikne až pri zániku manželstva. Dovtedy človek nakladá iba so svojím majetkom, až pri rozvode sa celý majetok premieša a delí spravodlivým (?) dielom.
Okrem toho Občiansky zákonník jasne hovorí: Čo bolo tvoje pred manželstvom, je tvoje aj počas neho, prípadne po jeho skončení. Podobne je to s darmi, zdedenými statkami, zreštituovanými majetkami či s vecami slúžiacimi na výkon povolania a na osobnú potrebu.
Pravdu majú aj zástancovia zmluvy. Nehnuteľný majetok sa dá ľahko dokázať. Hnuteľné veci nie. A problém vznikne, keď človek takýto svoj majetok speňaží a kúpi zaň niečo iné -- len ťažko dokáže, za aké peniaze nakupoval.
Ak by mali teda ľudia možnosť dohodnúť sa ešte pred manželstvom, bolo by to pre nich jednoduchšie a najmä jasnejšie -- a to nielen počas rozvodu, ale aj počas manželstva.
Psychológovia hovoria o naštrbení dôvery. Ale prečo nedať možnosť ľuďom slobodne sa rozhodnúť? Zákon by predsa zmluvu neprikazoval. Bolo by to na slobodnej vôli jednotlivca či dvojice. Nikto pri svadbe síce nemyslí na rozvod, nikto si však nemôže byť istý, že mu jeho manželstvo vydrží až do smrti. A majetky rozhádali už veľa vzťahov. Radšej teda podpísať zmluvu a ostať aj po prípadnom rozvode priateľmi...