ANO s ručením obmedzeným

ANO sa začína vo svojich personálnych a politických základoch otriasať so železnou pravidelnosťou.
Problém však nie je v tom, že odíde Robert Nemcsics, Branislav Opaterný, Anton Danko, Jozef Banáš alebo Viktor Béreš. Problém je v tom, že politické a personálne základy tohto proklamovaného liberálneho subjektu boli jednoducho fiktívne. Program sa dá opísať z materiálov európskych liberálov, priority sa dajú odpozorovať z medzinárodných konferencií, ale politické a osobné väzby nemôže udržať pokope náladovosť jedného človeka, ktorý by všetko najradšej riadil podľa princípov rodinnej firmy.
Projekt "úplne novej" strany sa tak vyčerpal skôr, ako sa mohol osvedčiť v ďalších parlamentných voľbách. "Úplne nová" strana sa totiž musela spojiť už na začiatku do jedného vládneho bloku s "úplne opozeranými" (štandardnými, tradičnými, etablovanými) tvárami a stranami. "Úplne nová" strana sa totiž už od začiatku aktívne zapájala do "úplne otrepaných" hier o mocenské posty a dohľad nad prerozdeľovaním peňazí zo štátneho rozpočtu. "Úplne nová" strana sa od začiatku neskrývane profilovala ako eseročka jediného konateľa s majoritným vkladom: finančným na prevádzku straníckej štruktúry a nefinančným (tzv. know-how) prostredníctvom mediálneho baranidla zvaného TV Markíza.
Jediný konateľ tak vyberal kandidátov na voliteľné posty v NR SR, jediný konateľ tak určoval témy a priority, ktorými sa poslanci a ministri majú riadiť. Paradox paradoxov, manévrovací priestor "liberálov" sa začínal a končil pri rozhodnutiach dominantného predsedu, vicepremiéra a ministra hospodárstva. Jeho politický úspech a bezbrehá stranícka autorita sa však odvodzovali od pozície ANO vo vládnej koalícii a v prieskumoch verejnej mienky: v koalícii sa však ANO po kauze skupinka stala mocenskou zálohou SDKÚ a v prieskumoch sa aliancia dlhodobo potáca na hrane zvoliteľnosti do parlamentu. Ináč povedané, frustrované musia byť, prirodzene, regionálne štruktúry, poslanecký klub, aj rozšírené vedenie ANO. Odpovede nemá kto dávať, neistotu nemá kto rozptýliť. Rezortné povinnosti sú príliš široké, a stranícke záležitosti také vzdialené.
Dnes je už úplne jedno, či firmu s názvom ANO čaká likvidácia (fúzia s SDKÚ), alebo konkurz, kde na seba úlohu správcov prevezmú samotní občania vo voľbách. Bývalý Ruskov favorit Viktor Béreš totiž odchádza z parlamentu aj veľkej politiky, a všetko nasvedčuje, že Ruskova strana bude nasledovať jeho osud v časovom horizonte tohto funkčného obdobia.
Bez ohľadu na nechutné, resp. údajné korupčné pozadie konfliktu v ANO však zostáva v platnosti železné a povzbudzujúce pravidlo: Ani na Slovensku nemajú väčšiu perspektívu strany bez akýchkoľvek základov...