Rozčlenili sme malú krajinu

Kým pred pár týždňami sa štátni úradníci na snahu podnikov Slovenskej autobusovej dopravy dostať od štátu viac peňazí na pokrytie ich strát pozerali skepticky, dnes už je problém dočasne vyriešený. Pomohla ho prekonať politická dohoda a 200 miliónov z rezervy ministerstva práce na čiastočnú úhradu za tohtoročné straty z výkonov vo verejnom záujme.
Je jasné, že finančné požiadavky Združenia autobusovej dopravy boli sčasti licitáciou. Dopravcovia najskôr chceli 430 miliónov s tým, že bez nich budú musieť prepustiť takmer tri tisícky ľudí a rušiť spoje. Po tom čo ministri Kaník, Mikloš a Prokopovič našli časť žiadaných peňazí, už z ich strany neodznela žiadna kritika a zdá sa, že sú so sumou spokojní. Zamestnanci zostávajú a predbežne aj spoje.
Hoci dopravcovia tvrdia, že tieto peniaze vystačia nanajvýš na pol roka, je to diskutabilné. Veľká časť z 19 podnikov SAD nie je stratová a majú aj rezervy. Tieto zdroje sa mali rozpustiť ešte v čase, kedy hrozilo povinné používanie zimných pneumatík. Rovnako by SAD prežili -- hoci s problémami -- aj keby cena ropy a nafty stúpala aj naďalej.
Situácia sa nečakane zmenila po intervencii autobusárov u niektorých poslancov. Za niekoľko dní sa odrazu našiel priestor aj na zmenu systému regulácie. Ministerstvo financií v duchu hesla -- ak decentralizovať prideľovanie dotácií, tak aj zodpovednosť za tvorbu cien -- presunulo kompetenciu určovať cenové stropy pre SAD v prímestskej doprave na VÚC a v mestskej z VÚC na mestá a obce. Otázne je, či v malej krajine, akou je Slovensko, je takéto opatrenie konštruktívne.
Každý kraj si totiž podľa nových pravidiel môže určiť rozsah zliav a ceny cestovného sám. Znamená to, že sa cestujúci v chaose, ktorý by mohol vzniknúť, budú musieť zorientovať sami. Mali by sa, napríklad, študenti z chudobnejších rodín rozhodovať, kam ísť do školy podľa toho, kde dostanú najvyššiu zľavu? Je to zdravé? Alebo -- ak kraje na najmenej vyťažených spojoch jazdiacich do malých dedín zvýšia ceny, aby si tieto linky na seba zarobili, nedoplatia na to obyvatelia týchto obcí, často žijúci zo životného minima?
Nakoniec, jasno ešte nemajú ani samotné kraje a zatiaľ budú jazdiť podľa starých grafikonov a cien. S reguláciou cien v doprave sa totiž ešte nikdy nestretli. Okrem toho sa presunom regulácie na VÚC môže oslabiť schopnosť ministerstva kontrolovať finančné toky do dopravy. Na druhej strane, treba povedať, že jednotný systém tvorby cien v doprave nie je celkom adresný a o reálnych potrebách vedia kraje ďaleko lepšie, ako úradníci na ministerstve.
Štát si konečne uvedomil, že autobusová doprava je sprivatizovaná, a preto si v záujme zachovania obslužnosti musí plniť svoje záväzky. Ľudí nezaujímajú vzťahy medzi dopravcami, samosprávami a štátnou administratívou. Zaujíma ich, či sa do práce, školy alebo za rodinou dostanú včas.