Daňové plánovanie pretrvá

Stav právneho i finančného vedomia daňových subjektov na začiatku roku 2005 ukazuje opodstatnenosť osobitnej finančnej disciplíny, ktorá sa nazýva daňové plánovanie. Je to proces zameraný na úsporu daní s cieľom maximalizácie zisku firmy nielen pred, ale najmä po zdanení. Vedú sa diskusie podnikateľov i odborníkov, či tzv. rovná daň so sadzbou 19 percent pri dani z príjmov a jednopásmová 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty budú pre daňové subjekty dostatočne motivačným faktorom, aby sa prestali usilovať o daňovú optimalizáciu. Radikálna daňová reforma je určite ambiciózny i pragmatický krok k tomu, aby štát motivoval najmä podnikateľskú komunitu na platenie daní, ale nie, naopak, k ich obchádzaniu, čo vyššie sadzby dane (takmer všetky nad 20 percent) rozhodne evokujú.
Napriek zlepšeniu podnikateľskej motivácie znížením daňových sadzieb sa daňové plánovanie bude rozvíjať naďalej. Daňové plánovanie môžeme rozdeliť na domáce daňové plánovanie a zahraničné (resp. medzinárodné) daňové plánovanie. Ak aj je určitý predpoklad útlmu domáceho daňového plánovania, nepredpokladám masívne zmeny z hľadiska medzinárodného daňového plánovania, najmä väčších podnikateľských celkov zo SR operujúcich aj na medzinárodných trhoch, a to nielen v kontexte EÚ, ale najmä v kontexte globálneho svetového trhu. Dôvodom sú teritóriá s oveľa lepšími a daňovo zvýhodnenými podmienkami ako poskytuje SR.
Globalizácia a informačný vek zvyšujú rýchlosť a nutnosť improvizácie aj pri finančných rozhodnutiach firiem, kde novou výzvou i rizikom je masívny rozvoj e-commerce (t. j. internetový biznis, elektronický obchod) aj pre daňové subjekty, ale aj pre daňové orgány.
Za posledné tri roky evidujeme na finančných trhoch silnejúce tendencie najvyspelejších ekonomík sveta na čele s USA regulovať -- ale najmä redukovať -- úspešné miniekonomiky krajín, ktoré svoje bohatstvo založili najmä na báze vytvorenia tzv. offshore lokalít -- po slovensky nazývaných aj daňové raje alebo daňovo zvýhodnené režimy.
Presvedčenie, že daňové raje pretrvajú, opierame najmä o dve absolútne nadčasové pravdy i skúsenosti.
1. Výroky dvoch justičných autorít sveta. Britský sudca lord Clyde: "Žiadny človek v tejto krajine nie akokoľvek, morálne ani inak zaviazaný, aby svoje vzťahy k podnikaniu alebo majetku zariadil tak, aby platil najvyššie možné dane."
Americký federálny sudca J. L. Hand: "Legálne právo všetkých daňových poplatníkov znížiť veľkosť daní alebo sa im vyhnúť, čo znamená použiť prostriedky v medziach zákona, sa nemôže spochybniť."
2. Ekonomická realita alokácie zdrojov v offshore. V daňových rajoch sveta (je ich vyše 200) je vyše dvoch tretín privátneho likvidného kapitálu sveta. Ten má svojich majiteľov a ich logickým záujmom je zveľaďovať ho. Využijú svoj mocenský i politický vplyv na to, aby daňové raje prežili. Možno mocnosti sveta dosiahnu určité obmedzenia, možno docielia trochu viac transparentnosti, ale offshore v najbližších desaťročiach nevymiznú.
Predpokladám, že riešenia väčšiny daňových subjektov podnikajúcich aj (ale nielen) na území SR, ktoré budú alebo fixní alebo len tranzitujúci daňoví rezidenti, budú naďalej spočívať vo fixovaní daňového plánovania v rámci finančného riadenia firmy. Pôjde o kombináciu čiastočného využívania daňového režimu v SR v rámci niektorých daní a daňového režimu inej krajiny v rámci iných daní. Osobitnou možnosťou pre zľahčenie a zrýchlenie daňového plánovania sa javí najmä rýchly rozvoj internetového obchodu (tzv. e-commerce alebo e-business). Obrovská dynamika internetu totiž zatiaľ vôbec nekorešponduje so statikou projekcie daňových režimov väčšiny krajín sveta. Preto skúsenosti aj vyspelých krajín potvrdzujú, že daňové úniky pri podnikaní cez internet začínajú znamenať v rámci sveta vážny problém.