Dlhé dôsledky krátkej schôdze

Včerajšia parlamentná schôdza sa skončila skôr, ako sa stihla začať. O čo kratšie však trvala, o to dlhšie môže mať následky.
Úspech zaznamenal predovšetkým premiér Mikuláš Dzurinda. Poslanci jeho strany podporili program, jeho ministri sedeli v laviciach. Tým demonštrovali pripravenosť na diskusiu o čomkoľvek a sebaistotu, že ich argumenty prevážia. Obvinenia z dohôd z ĽS-HZDS, či o akomsi zbližovaní a prípravách na spoluprácu odznievajú tak či tak, preto na túto stránku veci nemusí brať priveľký ohľad. Naopak, môže poukázať na to, že ide len o kyjak, ktorý si zo spoločného hlasovania SDKÚ a ĽS-HZDS robí predseda Smeru Robert Fico.
Druhou úspešnou stranou bola ĽS-HZDS. Aj ona ukázalo svoju konštruktívnu podobu a ochotu diskutovať. Ak by sa schôdza konala, blysla by sa svojou opozičnosťou. Tú musí jej vedenie občas ukazovať kvôli tej časti voličov, pre ktorých je Dzurinda a súčasná vláda principiálne neprijateľná. Netratí však ani na tom výsledku, ktorý sa dostavil. Naopak: do zlého postavenia sa predsa dostal jej opozičný konkurent Smer. Nielenže Fico odmietol to, po čom volá, totiž diskusiu o problémoch ľudí. Navyše mu hrozí ďalšie zatláčanie do izolácie. Nečudo, že najväčšiu radosť z tohto výsledku mala tá časť poslancov ĽS-HZDS, ktorá nie je naklonená spolupráci s Ficom. Hlasovanie poslancov za Smer má však aj ďalšiu dimenziu. V zásade totiž nebol dôvod, prečo nevyužiť rozpravu na plamennú kritiku vlády ako celku aj po jednotlivých ministroch. Dokonca všetko nasvedčovalo, že priebeh bude takýto. Poslanci Smeru si napríklad pripravovali vystúpenia. Rozhodnutie zablokovať schôdzu padlo evidentne v poslednej chvíli. O jeho príčinách sa možno len dohadovať. Môže ňou byť napríklad skutočnosť, že na Slovensku treba za všetkým hľadať peniaze a za každou stranou podnikateľské kruhy. Tie už z princípu musia byť zadobre s vládnou koalíciou a najmä s jej "ekonomickými" ministrami. Alebo inak: o prelomenie izolácie a spoluprácu s koalíciou má záujem samotný predseda Smeru. Tomu cieľu by rozhodne neposlúžilo, keby sa dal vyprovokovať k pretekom s Mečiarom o to, kto je opozičnejší, a už vôbec nie, keby v nich zvíťazil. V tomto prípade, naopak, platí -- čím väčšie víťazstvo, tým horší koniec.