Komentár HN: Od drahej ropy po drahé všetko

Súťaž dvoch topveľmocí, Číny a USA, o ropu a ropné výrobky sa odohráva aj v našich peňaženkách. Hyperkonzumná Amerika a rýchlo rastúca Čína totiž v posledných dňoch zdvihli ceny tejto strategickej komodity až na historické maximá, vyše 72 dolárov za barel.
Okrem iného sa pod to podpísala prestavba amerických rafinérií, ktoré sa z výroby vykurovacieho oleja preorientúvajú na výrobu benzínu. Ich obľúbené trojlitrové motory a najvýkonnejší priemysel pohltia až štyri desatiny celosvetovej spotreby benzínu. Okrem toho nervózni obchodníci a špekulanti v očakávaní dnešných štatistík o stave amerických zásob skupujú fiktívne budúce objemy ropy. To však tlačí na súčasné reálne ceny, pretože už de facto odkrojili z budúcej produkcie. Preto platí axióma, že pri rastúcom dopyte a klesajúcej ponuke rastú aj ceny. Navyše Američania pri nedostatku ropy radi nakupujú aj na londýnskej burze. V poslednom čase je to ešte vypuklejšie, keďže sa stráca cenový náskok americkej ropy nad európskym typom Brent.
Predajcovia palív vrátane tých slovenských samozrejme na zdražovanie reagujú. Pružnejšie než na zlacňovanie. Okrem toho, že motoristi zažijú ďalší cenový šok, to však zrejme bude mať aj ťažšie dosahy, špeciálne na slabšie európske ekonomiky. Popri makroekonomických dôsledkoch vystúpia aj bezprostredné vplyvy na ľudí: zdražovanie palív totiž zdvihne aj náklady za prepravu tovarov. Logistické firmy v snahe nestratiť marže budú obchodným partnerom fakturovať viac, no a tí zasa zdvihnú ceny. Znamená to, že zdražie takmer všetko, od chleba až po oblečenie. Problémy by mohli mať najmä menší obchodníci, ktorí pod tlakom obchodných reťazcov už teraz balansujú na hrazde minimálnej miery zisku.
Ako z tejto ťažkej situácie, ktorá okrem iného sťažuje aj prípravu na prijatie eura von? Ekonómova o tom diskutujú už desaťročia, no ukazuje sa, že problém v tejto chvíli nie je schopných vyriešiť ani sto konferencií v Davose. Hoci Američania pomaly prechádzajú na používanie menších motorov, ich rastúca spotreba, pri ktorej jednopercentný nárast zodpovedá päťnásobku ročnej spotreby Slovenska, hovorí o pravom opaku. Komerčným trhákom nie sú ani hybridné ekologické autá a alternatívny pohon je v plienkach v podstate rovnako, ako pred 30 rokmi. Energetická nezávislosť Európy je asi ako nezávislosť Taiwanu od Číny. Masovo sa tu nerozšírili sa ani ekologické biopalivá, pretože ich cenová dostupnosť závisí od daňovej politiky jednotlivých členov únie.
Pravdepodobne sme na to mali myslieť už skôr, ako napríklad Brazília, ktorej hospodárstvo dnes de facto žije z etanolu a navyše ešte dodáva fosílne palivá práve "nenásytným" svetovým veľmociam. Je možné, že Európania budú už len dobiehať premrhané šance.