Reforma STV sa nekonala. To, čo sa tam udialo, bolo len niekoľko chaotických krokov smerujúcich hlavne k uspokojovaniu záujmov manažmentu dosadeného politikmi. Neskôr sa to zúžilo iba na záujmy manažmentu. Richard Rybníček tvrdí, že vrátil STV divákom. To je však zavádzanie. STV mala za posledných desať rokov takmer rovnakú sledovanosť, aká je dnes. Výkyvy hore urobil program Slovensko hľadá SuperStar. Bol to najhorší krok na mediálnom trhu. Z komerčného hľadiska aj z kultúrneho. K obchodnej bilancii -- ani jedna séria na seba nezarobila. Ani nemohla, lebo podmienky predávania reklamy v STV nemohli vygenerovať rentabilitu. Zarobila iba zahraničná produkčná spoločnosť a ľudia, ktorí ju na Slovensku vyrábali. Myslieť si, že sledovanosť podobná SuperStar vydrží STV aj po jej skončení, hraničí s hlúposťou.
A ani vážna finančná strata zo SuperStar nedovolila vyrábať veci implicitne zakotvené v zákone o STV. Rybníček to riešil nákupom programov v zahraničí. A tam už bol nadmieru štedrý. Nakupoval za premrštené ceny, svetoví distribútori boli radi. Do balíčkov pribalili aj ošúchané veci, o ktoré už nikto nemal záujem. A tak sa programový fond STV dostal do situácie, že dnes nemá čo vysielať.
Personálna politika podľa členov exriaditeľovho fanklubu bolo to najlepšie. Zasa omyl. Dnes je televízia v pozícii, že nedokáže sama, bez externého prostredia, existovať. Krízový manažment síce prepustil 1 200 ľudí a ušetril v mzdových položkách približne 30 percent, ale následne mnohých prepustencov najal na externú spoluprácu za podstatne vyššie honoráre ako mali interné platy. Čiže honorárové náklady vzrástli omnoho viac, ako je ušetrených miezd. A to nehovorím o odstupnom, súdnych sporoch. Mimochodom, málokto si pamätá, že predchádzajúci riaditeľ Milan Materák za dva roky znížil stav o 700 zamestnancov bez haliera na odstupné od vlády.
Za terajším vyrovnaným hospodárením sú celkové vládne dotácie 800 miliónov Sk. Práve tie peniaze a zvýšenie koncesií urobili bilanciu, ktorou sa tak hrdí Rybníček. Podľa zákona o STV zdroje musí televízia investovať do pôvodnej tvorby. A práve na nej tandem Rybníček -- Marcel Para šetrili. Hospodársky výsledok sa však dal ešte zlepšiť, keby STV prestala vyrábať úplne všetko. Prebytok ročného rozpočtu by tak mohol byť 350 -- 400 mil. Sk.
Krízový manažment sa zachoval skutočne profesionálne. Ušiel z potápajúcej sa lode ešte pred koncom funkčného obdobia. Rybníček je v Prahe (Febio TV), Para a Jana Bucková majú spoločnú firmu v Košiciach, Ľubo Machaj je v Slovenskom rozhlase, Glvačová z centra nákupov programu STV prebehla do Fremantle media -- do firmy, ktorej dala dobre zarobiť na SuperStar. Ekonomický riaditeľ Brian Lipták koncom roka 2005 prešiel do Jojky. Podobne odišiel Marián Borovský, ktorý cez Jojku prešiel do Markízy. Iba Zahradník a Košúth zostali na titaniku... Im zostal čierny Peter krízového manažmentu. Tak im treba.
StoryEditor