Uplynulý víkend sa uskutočnili v mnohých mestách sveta masové demonštrácie proti vojne v Iraku. Od intervencie prešli tri roky a ani americkej verejnosti sa nezdá, že Biely dom vie, ako ďalej. Americkí zákonodarcovia preto vzali iniciatívu do vlastných rúk a zriadili výbor na preskúmanie americkej politiky voči Iraku.
Má byť desaťčlenný, nezávislý a rovnovážne zložený z odborníkov delegovaných republikánmi a demokratmi. Za úlohu dostal posvietiť si na to, ako vlastne prebiehajú americké vojenské operácie v Iraku, v čom sa im darí, a v čom nie. Má tiež zhodnotiť proces politickej, bezpečnostnej a hospodárskej rekonštrukcie Iraku a bez prikrášľovania odhadnúť dôsledky na vývoj v Iraku a na Blízkom východe. Z toho by mali vyplynúť aj možné následky pre záujmy Spojených štátov.
Tým sa ešte náplň nového výboru nekončí. Do vienka dostal i poslanie vysvetliť Kongresu a Bielemu domu najpravdepodobnejší dosah prípadného fiaska celej misie USA v Iraku. Odtabuizovanie čo i len pomyslenia na zlyhanie je novým prvkom. Pri tejto delikátnej analytickej práci sa má výbor opierať o štyri think-tanky:
Jeden z nich, The James Baker Institute for Public Policy pri Rice University v texaskom Houstone, nesúvisí s osobou šéfky ministerstva zahraničia Riceovej, ale zato s jedným z jej predchodcov Jamesom Bakerom. 75-ročný houstonský rodák je v USA autoritou kalibru Rumsfelda a viceprezidenta Cheneyho. Počas éry prezidenta Reagana bol šéfom štábu Bieleho domu, potom Reaganovým ministrom financií a neskôr ministrom zahraničných vecí vo vláde prezidenta Busha staršieho. Po odchode z Bieleho domu založil spomínaný inštitút, ale nikdy neprestal príležitostne pôsobiť v službách americkej a svetovej diplomacie.
Bushovi republikáni majú v oboch komorách Kongresu väčšinu, a preto sa nemožno čudovať vymenovaniu Bakera za spolupredsedu nového výboru. Spolupredsedom tohto grémia za demokratov sa stal bývalý poslanec Snemovne reprezentantov za štát Indiana Lee Hamilton. Hoci si získal uznanie ako spolupredseda komisie vyšetrujúcej pozadie teroristických útokov 11. septembra 2001, a hoci sa bezpečnostným otázkam venoval v Kongrese 30 rokov, Bakerovi sa svojím vplyvom v novom výbore sotva vyrovná.
To by mohlo zvýhodňovať prezidenta Busha a republikánov, ale nie nadlho. Tento rok sa v USA konajú doplňovacie voľby do Kongresu a uchádzači o znovuzvolenie i noví kandidáti sa budú chcieť vyprofilovať ako nezávislé osobnosti. Prílišná ústretovosť voči Bushovej doterajšej politickej línii im neosoží, takže sa dá čakať, že v predbežných nálezoch nového výboru budú hľadať muníciu na verbálne ostreľovanie Bieleho domu.
Na vypracovanie záverečnej správy výbor nemá časovú lehotu. Demokratom by asi viac vyhovovalo maximálne urýchlenie jeho práce, aby ju stihli stranícky využiť pred novembrovými kongresovými doplňujúcimi voľbami. Prílišná náhlivosť by však znemožnila prizvaným analytikom zahryznúť sa do celej problematiky a skoncipovať zmysluplné závery a scenáre.
Práve v tých avizovaných dosahových štúdiách môže spočívať skutočná hodnota výskumu. Na rozdiel od spravodajských služieb, ktoré niekedy svoje analýzy vedome či podvedome pristrihujú podľa politickej línie Bieleho domu, od analytikov nového kongresového výboru sa nezávislosť pri hľadení do budúcnosti priam vyžaduje.
StoryEditor
Názor: Kongres hľadá alternatívy pre Irak
Uplynulý víkend prebehli v mnohých mestách sveta masové demonštrácie proti vojne v Iraku. Od intervencie prešli tri roky a ani americkej verejnosti sa nezdá, že Biely dom vie, ako ďalej. Americkí zákonodarcovia preto vzali iniciatívu do vlastných rúk a zriadili výbor na preskúmanie americkej politiky voči Iraku.