Výsledky parlamentných volieb na Ukrajine zvádzajú na tvrdenia, že po "oranžovej" revolúcii nastúpila nad Dneprom "modrá" (kontra)revolúcia. V skutočnosti sa však politická mapa Ukrajiny zásadnejším spôsobom nezmenila. Strana regiónov síce získala takmer tretinu hlasov, ale o úspechu hovoriť nemôže. Nielenže sa jej ani spoločne s neoboľševickými spojencami z komunistickej strany a Bloku Natalije Vytrenkovej nepodarilo skopírovať výsledok prezidentských volieb (líder regionálov Viktor Janukovyč získal takmer 45 percent hlasov), ale ani výsledok bývalého prokučmovského bloku Za jednotnú Ukrajinu z parlamentných volieb 2002. Pritom Janukovyč zvolil pomerne efektívnu taktiku. Podarilo sa mu integrovať väčšinu rozbitých síl starého režimu do jednotnej politickej strany a zároveň marginalizovať ostatné zoskupenia bývalej väčšiny.
Sily hlásiace sa k dedičstvu "oranžovej revolúcie," išli do parlamentných volieb rozštiepené a časť z nich zostala mimo parlamentu. Aj v tejto situácii sú však "oranžové" strany schopné za podpory socialistov Oleksandra Moroza sformovať v novom parlamente väčšinu.
Viktor Janukovyč sa teda ocitol v podobnej nezávideniahodnej pozícii ako na Slovensku Vladimír Mečiar. Hoci je lídrom najsilnejšieho zoskupenia, zatiaľ nedokáže sformovať presvedčivú vládnu väčšinu a pre ostatných partnerov je neprijateľný. Ešte však nie je rozhodnuté ani o "oranžovej" koalícii. Časť Našej Ukrajiny, ktorá je zázemím prezidenta Viktora Juščenka, by uvítala prinajmenšom tichú koalíciu so Stranou regiónov. Predovšetkým časť väčších a stredných podnikateľov, reprezentovaných bývalým šéfom Rady národnej bezpečnosti a obrany Petrom Porošenkom, ale aj súčasným premiérom Jurijom Jechanurovom, by namiesto konfliktnej politiky, akú prezentovala Julija Tymošenková počas svojho pôsobenia na poste premiérky, uvítala stabilizáciu, prípadne pomalú reformu podnikateľského prostredia. Na druhej strane najmä aktivistom Našej Ukrajiny nie je po srsti konflikt s Tymošenkovej Blokom (BJUT) a naliehajú na vytvorenie "oranžovej" koalície. Uvedomujú si, že prípadná spolupráca s regionálmi by pre túto alianciu, skompromitovanú korupčnými škandálmi, znamenala definitívny koniec.
Voľby sú úspechom pre BJUT, ktorý niekoľkonásobne zvýšil svoje zastúpenie v najvyššej rade, ale aj pre socialistov, ktorí sa pri vytvorení oranžovej koalície môžu stať jazýčkom na váhach. Okrem Našej Ukrajiny prehrala aj Strana regiónov. Jej faktický šéf Rinat Achmetov, vodca doneckého oligarchického klanu a najbohatší muž Ukrajiny, bezprostredne po voľbách zmenil rétoriku. Sústreďuje sa na ekonomické otázky -- požiadavky na členstvo v Jednotnom hospodárskom priestore a uznanie ruštiny za druhý štátny jazyk ustúpili do úzadia. Na oba kroky je totiž potrebná ústavná väčšina, ktorú regionáli momentálne nemajú.
Relatívne korektný priebeh volieb prispel k upevneniu demokracie. Prepadli virtuálne oligarchické štruktúry ako zjednotení sociálni demokrati, blok predsedu parlamentu Volodymyra Lytvyna, ale čiastočne aj Naša Ukrajina, ktoré sa pokúšali konvertovať na voličské hlasy svoje finančné zázemie, resp. pozíciu v štátnej správe. Juščenko sa musí definitívne rozlúčiť s nádejou na zmarenie "politickej reformy", ktorá koncom roku 2004 zmenila ukrajinský prezidentský systém na parlamentno-prezidentský. Porážka jeho bloku rozhodla o tom, že hlavnými aktérmi v politickom zápase budú BJUT a regionáli. Ani jedna z týchto síl mu nie je priaznivo naklonená. Hoci do nových prezidentských volieb zostávajú ešte tri roky, voľby znamenajú začiatok konca jeho éry.
Autor je predsedom Spoločnosti pre strednú a východnú Európu. Bol pozorovateľ OBSE na ukrajinských voľbách.