Najzvláštnejšou črtou ruského charakteru je schopnosť pamätať si len na to dobré, a všetko zlé prepáčiť a veľmi rýchlo naň zabudnúť. Medzi príklady takéhoto vytesňovania individuálnych či kolektívnych negatívnych spomienok patrí aj osoba Leonida Iľjiča Brežneva.
Tento týždeň by sa bol "drahý" Leonid Iljič Brežnev dožil 100 rokov. Narodil sa v roku 1906 na juhovýchode Ukrajiny. V čase straníckych čistiek, počas ktorých J. V. Stalin neustále nachádzal vnútorných nepriateľov sovietskej moci, L. I. Brežnev dosiahol prvý vrchol svojej straníckej kariéry. Bolo to pod ochrannými krídlami svojho priateľa a priameho nadriadeného Nikitu Sergejeviča Chruščova, ktorý vtedy viedol Ústredný výbor Komunistickej strany Ukrajiny. V roku 1964 L. I. Brežnev viedol proti nemu vzburu. Po nej bol N. S. Chruščov, ktorý na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu verejne demaskoval stalinizmus, odstránený zo všetkých straníckych a štátnych funkcií.
Brežnev v roku 1968 "posvätil" vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa., potom v roku 1980 v mene mýtického internacionálneho posolstva proletariátu poslal sovietske vojská do afganského mlynčeka na mäso. Do histórie sa dostal ako otec stagnácie, milovník vyznamenaní, pyšných titulov, autor troch "nehynúcich" noviel Malá zem, Celina, Znovuzrodenie. Stal sa aj hrdinom cynických anekdôt. Jedna z nich hovorila: "Brežneva pochovajú na Malej zemi, prikryjú celinou, aby sa už znovu nezrodil."
V súčasnosti sa však štvornásobný Hrdina ZSSR, "milovaný a drahý Leonid Iljič" vrátil, ale ako mýtus. Po 24 rokoch od smrti sa naplnil jeho najtajnejší celoživotný životný sen. Ruský ľud ho miluje! Je to neskutočné, ale je to holý fakt. Podľa ďalšej anekdoty vraj počas pohrebu, keď ho viezli v truhle na delovej lafete, požiadal o piatu hviezdu Hrdinu ZSSR. Súdruhovia z politbyra sa ho opýtali: No a za čo by to malo byť? Leonid Iljič odvetil -- Ako za čo! No predsa za to, že som umrel!
Nie je síce medzi živými, ale žije v spomienkach ľudí, pri ktorých sa usmievajú a nie sú na neho nahnevaní.
Keď ho pochovávali, ľudia si vraveli: Nikdy na teba, Leonid Iljič, nezabudneme. A nikdy ti nič neodpustíme! Avšak výskum verejnej mienky zo začiatku decembra, ktorý urobila Nadácia Verejná mienka, ukázal, že Leonida Brežneva polovica Rusov vníma pozitívne, negatívne len 16 percent opýtaných.
Čím sa to dá vysvetliť? K pravde sa dostaneme bližšie aj tak, že použijeme aj metódu porovnávania. Za posledných pätnásť rokov ruské médiá hovorili len o boľševikoch a verných leninovcoch. Ak L. I. Brežneva obyvatelia porovnávajú so zakladateľom ukrutnej sovietskej tajnej polície Čeky a jej pokračovateľov - NKVD, GPU, KGB - s Felixom Edmundovičom Dzeržinským a s "vodcom všetkých čias a národov", generalissimom Josifom Visarionovičom Stalinom (Džugašvili), myslia si, že Brežnev bol jednoducho taký dobrý ujček.
Podľa toho istého prieskumu sú so životnou úrovňou brežnevovského obdobia spokojné takmer dve tretiny Rusov a iba 17 percent na vtedajší život nespomína v dobrom. Čo také dobré našli vo svojej nedávnej minulosti? Dve tretiny z nich sa prikláňajú k názoru, že v tom čase bol pokoj. Len jedna tretina považuje toto obdobie za spánok celej krajiny. Zdá sa, že konflikty zločineckých bánd a terorizmus zo začiatku deväťdesiatych rokov zaclonili nesmierny a dlhoročný politický teror sovietskeho štátu.
Čo by chceli opýtaní preniesť zo včerajška do súčasnosti? Najčastejšie sa spomína úplná zamestnanosť, bezplatné vzdelanie, zdravotníctvo, bývanie a nízke ceny. O tomto sa však dá diskutovať. Všetko "cenné blaho" sa totiž poskytovalo za úplatky, podľa známostí a protekcie, v rámci rodinkárstva, alebo po odstátí dlhého radu na žiadaný tovar či službu. A takéto čakanie v poradovníku mohlo niektorým trvať aj celý život...
Čo by respondenti s radosťou prenechali minulosti? Bol to totálny nedostatok všetkého, potravinové poukážky, rady pred obchodmi, železná opona, politická diktatúra, ideológia komunizmu s rovnostárstvom. Batožina "zlej minulosti" očividne prevyšuje bezplatné blaho socializmu.
Bez ohľadu na určitú nostalgiu, len 36 percent opýtaných by sa chcelo vrátiť k "starým dobrým časom". Vo väčšine prípadov sú to starší obyvatelia dedín. V malých mestách je skupina "za" presne taká istá veľká ako "proti" (38 percent). Vo veľkých mestách podstatne prevládajú zástancovia spoločenských premien. Mládež z celej krajiny, nezávisle odkiaľ by bola, je úplne spokojná so súčasnosťou. Moskva a iné veľkomestá oboma rukami hlasujú za nový život. O návrate do minulosti nechcú ani len počuť.
Elena A. Mostovščikovová, spolupracovníčka HN v Moskve