Republikáni sú v USA rozhodujúcou silou už dobrých 150 rokov. V novších dejinách tejto krajiny - ktoré možno datovať od roku 1861, keď do prezidentského úradu nastúpil Abraham Lincoln - bol politik z ich radov na čele štátu už osemnásťkrát, kým kandidát demokratov sa do Bieleho domu dostal len v deviatich prípadoch.
A takisto sú to republikáni, ktorým sa opakovane darí ovládať aj americký Kongres. Od roku 2002 v ňom riadia nielen Senát, ale aj Snemovňu reprezentantov. Navyše, s Georgeom W. Bushom, zvoleným do prezidentskej funkcie druhý raz za sebou, získali republikáni toľko politickej moci, že viac už nie je ani možné. Menej áno.
Všetko nasvedčuje tomu, že "veľká stará strana", ako o sebe republikáni radi hovoria, speje práve k tomuto bodu. Po rekordnom poklese dôveryhodnosti prezidenta sú teraz na dne aj samotní republikáni. Až 69 percent obyvateľov sa domnieva, že krajina zišla zo správnej cesty. To je zrejme najhorší posudok, s akým sa môže stretnúť ľubovoľná vládnuca strana. Ak totiž dostáva zlé známky jednotlivý politik, nejde o nič neobvyklé. Je však bolestné, ak kritike čelí celé politické zoskupenie - v danom prípade kvôli tomu, že stratilo orientáciu.
Väčšina Američanov zrejme cíti, že tento prezident a Republikánska strana už nevedia, kam naozaj smeruje krajina, ktorú vedú. Pritom Bush - viac ako ktorýkoľvek iný z jeho predchodcov - vždy kládol a kladie do centra svojej politiky hodnotový kánon. Zahraničie z neho obvykle pozná len krátke výňatky: zotrvávanie na treste smrti, prísna kontrola potratov, podpora školských modlitieb, odmietanie partnerského zväzku medzi osobami rovnakého pohlavia, odpor veľkej časti republikánov proti výskumu kmeňových buniek, voľnosť zbrojárskych podnikateľských kruhov, boj za slobodu v Afganistane a v Iraku, slobodný obchod a nízke dane.
Tieto politické stanoviská republikáni odôvodňujú hlbokým presvedčením. Ako inak by sa totiž aj dalo vysvetliť opätovné zníženie daní v čase, keď výdavky na iracké ťaženie rastú do závratných výšok? Bush a jeho strana dôsledne veria, že nízke dane zaplnia štátnu kasu lepšie ako vysoké.
V skutočnosti je to práve ono presvedčenie, ktoré republikánov priviedlo šesť mesiacov pred parlamentnými voľbami do krízy zmyslu politiky.
Zdá sa, že čoraz viac Američanov už má dosť tejto strany i prezidenta, pyšného na to, že rozhoduje "len tak z brucha". Nielen preto, že výsledky tejto politiky sú chabé, v Iraku dokonca katastrofálne. Ale aj preto, že šesť rokov po Billovi Clintonovi je domnelý úpadok politickej kultúry už ukončený. Fáza katarzie sa chýli ku koncu.
Avšak stane sa tak len vtedy, ak o šesť mesiacov demokrati z krízy súpera vytlčú politický kapitál. To zatiaľ nie je isté. Voliči síce na otázky agentúr odpovedajú, že s republikánmi nie sú spokojní. Zároveň však nie sú ochotní podporiť demokratov automaticky. Pre víťazstvo v senáte by si demokrati museli udržať všetky doterajšie kreslá a päť ich ešte odňať republikánom. Pokiaľ ide o snemovňu reprezentantov, tam sa už 18 doterajších členov z radov republikánov nebude uchádzať o znovuzvolenie, ale v tomto prípade zase vždy zavážia lokálne témy - oveľa viac ako napríklad iracká vojna.
Terajšia kríza teda republikánov bezpodmienečne nemusí vytlačiť na politický okraj. Ale ak majú zabrániť porážke, musia sformovať rady najneskôr do roku 2008, keď sú na programe ďalšie prezidentské voľby. Na hodnotách, ktoré káže George W. Bush, do Bieleho domu už nedovesluje žiaden iný republikánsky kandidát. (gaf)
StoryEditor
Názor: Koniec politiky hodnôt
Republikáni sú v USA rozhodujúcou silou už dobrých 150 rokov. V novších dejinách tejto krajiny -- ktoré možno datovať od roku 1861, keď do prezidentského úradu nastúpil Abraham Lincoln -- bol politik z ich radov na čele štátu už osemnásťkrát, kým kandidát demokratov sa do Bieleho domu dostal len v deviatich prípadoch.