Štát sa musí na jeseň rozhodnúť, komu dá na starosť verejnoprávny rozhlas. Aj keď formálne je všetko inak: Rozhlasová rada zložená z expertov vyberie spomedzi deviatich kandidátov toho najlepšieho a vymenuje ho za generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Faktom však je, že štát -- ako je to zvykom aj v iných krajinách -- núti ľudí, aby platil koncesie, z ktorých je táto inštitúcia do značnej miery financovaná. Robí to čoraz naliehavejšie a razantnejšie. Musíme to zniesť a môžeme to akceptovať len v prípade, že štát rovnako razantne, naliehavo a zásadne bude trvať aj na tom, aby Slovenský rozhlas ľuďom za koncesie stál. Rozhlasová rada včera a dnes počúva každého z deviatich uchádzačov. Za tridsať minút (spolu dvestosedemdesiat) majú vysvetliť svoje zámery s inštitúciou, jej ekonomikou, ale najmä -- s poslucháčmi. Verejnoprávnosť z rozpočtu zaplatiť nedokážeme, z koncesií tiež nie. A tak sa -- ako sa to stalo v Slovenskej televízií -- zdá lákavé využiť skvelé pokrytie, slušné vybavenie a osvedčený personál na naháňanie počúvanosti a peňazí za reklamu. Ale príkladov, že najsledovanejšie, najčítanejšie a najpočúvanejšie nie je najlepšie, máme plné obrazovky, novinové stánky a predvoľby rádií.
Úlohou členov Rozhlasovej rady je vybrať človeka, pre ktorého sa sledovanosť nestane viac ako kvalita. Pragmatický prístup manažérov Slovenskej televízie je ako vzor lákavý: priniesol úspory, lepšie programy, väčšiu sledovanosť. A nebezpečný: vyvolal odôvodnenú debatu o tom, či STV ostala verejnoprávna. Rozhlasová rada má ťažkú úlohu: z 270 minút projektov deviatich kandidátov vybrať 30 toho jediného, ktoré túto dilemu riešia.
StoryEditor