Posol božieho mieru

Pred premiérovým vystúpením v parlamente, po prvom roku od nástupu do funkcie, prezident Ivan Gašparovič nemusí skrývať spokojnosť. Krédo, ktoré si stanovil v inauguračnom prejave -- že bude upokojovať situáciu v krajine -- naplnil. Pokoj síce občas atakovali koaličné spory a opozičné "šteky", ale atmosféra v prezidentskom paláci bola vcelku dobrá. Súčasný prezident nechce a nebude vstupovať do konfliktov medzi politickými stranami, a tak sa zviditeľňovať. "Konflikt má negatívny dosah na občana," myslí si hlava štátu, ktorá svoju pozíciu chápe ako konsolidačný prvok spoločnosti.
Takéto pôsobenie došlo tak ďaleko, že pokoj vo svojom sídle si Ivan Gašparovič akoby poplietol s pokojom v krajine. Cez ružovú optiku sa mu potom môže zdať, že je všetko v poriadku.
Možno sa domnievať, že toto úsilie o šírenie pax dei (božieho mieru) sa premietne aj do jeho správy o stave republiky, s ktorou zajtra vystúpi v parlamente. Keďže každá otvorenejšia kritika nezadržateľne smeruje ku konfliktom (ktorým sa chce dôsledne vyhýbať), jeho prejav bude najskôr umiernený. Hoci nemožno zabudnúť ani na povestnú prezidentovu úvahu o "voľnomyšlienkárskych liberáloch z ANO, nacionalistickej SMK, ortodoxných pravičiaroch v KDH a SDKÚ, čo ani sama nevie, čo je..." Dnešný Gašparovič na rozdiel od svojho predchodcu Rudolfa Schustera lepšie skrýva prejavy popudlivosti a zväčša sa uspokojí s tým, že vráti nejaký zákon schválený poslancami späť do parlamentu. Posudzovanie zákonov považuje za najdôležitejšiu kompetenciu prezidenta. U právnika profesionálna nutnosť, u hlavy štátu povinnosť. Porovnávanie jeho ročného pôsobenia s praxou Rudolfa Schustera však naznačuje iné, nedotiahnuté "povinnosti". Jeho predchodca sa tiež štylizoval do polohy "sociálne cítiaceho" prezidenta, ale z regiónu, tak trochu vidieckeho, ktorý si z pozývania prominentných kolegov do Košíc či Medzeva urobil pravidlo. Ľudia sa tak mohli utešovať ilúziou, že aj na chudobnej periférii môžu byť svedkami veľkých udalostí. Dnešná hlava štátu zbytočne neplytvá štátnymi prostriedkami, nezaťažuje policajtov, neťahá kolóny áut, protokol a ochranku do zapadnutých kútov republiky. Ale pre regióny je v podstate nezaujímavým reprezentantom vrcholnej moci, od ktorej niet čo očakávať.
Strana Smer, ktorá Ivana Gašparoviča vo voľbách podporila, svoje rozhodnutie zdôvodnila jeho schopnosťou presadzovať a obhajovať národné a štátne záujmy a rešpektovať princíp subsidiarity. V oboch týchto úlohách nesklamal. Subsidiaritný princíp riešenia vecí na úrovni čo najbližšie k občanovi dokonca ešte zlepšil -- každý nech sa trápi ako vie, pretože prezident mu nepomôže, lebo nemôže. Nič nové pod slnkom, ale Ivan Gašparovič je v tom najlepší: upokojuje, pretože konflikty škodia. Konsoliduje, spôsobom, ktorý síce nikomu neublíži, ale ani nič nerieši. Jednoducho, sympatický, obľúbený, rozvážny a dobrý (rozumej neškodný) slovenský prezident. Prečo by si mal svoj imidž kaziť v parlamente?